Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

August 1968 v genetickej pamäti

.marína Gálisová .názory

Mala som málo rokov, možno 8, ale veľmi dobre si to pamätám. Sedela som v aute na zadnom sedadle a môj otec šoféroval. Dokonca si presne pamätám miesto v Banskej Bystrici, kde sa to odohralo. Môj august 1968 V roku 1980.

Marína Gálisová

ocko, opýtala som sa, prečo ty tak nemáš rád Rusov? Bola to reakcia na nejakú jeho poznámku k Sovietskemu zväzu.

Ja som mal kedysi Rusov rád, odpovedal mi.

Ale prečo ich teda už rád nemáš? ja na to.

Dobre, povedal on, a v hlase mu znelo ťažké odhodlanie. Presne ti porozprávam, čo nám urobili v šesťdesiatom ôsmom.

A porozprával. 

Odvtedy mi bolo jasných omnoho viac vecí ako predtým: prečo si dospelí s trpkým smiechom rozprávajú politické vtipy o komunistoch, o Sovietskom zväze, o krajine, kde je všetko možné, on zdravý vývoj nie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite