Keď sme 24. februára kráčali od prezidentského paláca, vysvieteného v ukrajinských farbách, k ukrajinskému veľvyslanectvu spolu s mnohými Ukrajincami a mnohými Slovákmi, vládla veľmi stiesnená atmosféra. Putinovské Rusko práve prepadlo suverénnu a nezávislú Ukrajinu.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
ukrajinci, ktorí sa pochodu zúčastňovali celou cestou skandovali heslá. Tie isté, ktoré sme potom počúvali na námestiach nielen slovenských miest. Pred ambasádou znel Krylov Bratříček, Kubišovej Modlitba pre Martu a mnohí sme mali v očiach slzy. Zneli tiež prejavy podpory zo strany Slovákov, ktorí už v tento deň začali s pomocou a podporou ľuďom z prepadnutej Ukrajiny a poďakovanie od ukrajinského veľvyslanca.
Nikto nevedel, ako dlho bude táto vojna trvať. Málokto počítal s tým, že by sa Ukrajincom podarilo ubrániť proti vysokej početnej prevahe ruských a bieloruských vojsk, ktoré vtrhli na Ukrajinu s cieľom do troch dní obsadiť Kyjev a nastoliť v ňom bábkovú vládu. Putin sa vyhrážal jadrovými zbraňami.
Všetci, čo sme pochybovali, čo sme neverili, sme sa mýlili.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
