s Marekom Ťapákom som chodil do jednej triedy osem rokov – začali sme ako druháci, končili ako deviataci. Dosť sme sa kamarátili. Obidvaja sme patrili do tej partie, ktorá hrávala futbal (v zime hokej s tenisovou loptičkou). Ani jeden z nás nepatril k tým najlepším, ale obaja sme hrávali s chuťou.
Kamarátili sme sa však aj nad rámec futbalu. On sa občas chodil hrávať k nám, ja k nim. Čo nebolo úplne samozrejmé, pretože z politického hľadiska stáli naše rodiny na opačných stranách spektra. (Aká politika v sedemdesiatych rokoch? Dobrá otázka. Ako odpoveď skúsme drobnú informáciu o otcoch: supernormalizátor Kulich sa s Marekovým otcom veľmi kamarátil, s mojím otcom veľmi nekamarátil – so všetkými praktickými dôsledkami, ktoré to prinášalo.)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.