Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Môj spolužiak Marek Ťapák

.martin Mojžiš .názory

Vo všeličom sa ľudia menia, ale v tom najhlbšom sa v podstate nemenia. Práve preto sa spolužiaci zo základnej školy veľmi dobre poznajú, aj keď sa už desiatky rokov nevideli.

Martin Mojžiš

s Marekom Ťapákom som chodil do jednej triedy osem rokov – začali sme ako druháci, končili ako deviataci. Dosť sme sa kamarátili. Obidvaja sme patrili do tej partie, ktorá hrávala futbal (v zime hokej s tenisovou loptičkou). Ani jeden z nás nepatril k tým najlepším, ale obaja sme hrávali s chuťou. 

Kamarátili sme sa však aj nad rámec futbalu. On sa občas chodil hrávať k nám, ja k nim. Čo nebolo úplne samozrejmé, pretože z politického hľadiska stáli naše rodiny na opačných stranách spektra. (Aká politika v sedemdesiatych rokoch? Dobrá otázka. Ako odpoveď skúsme drobnú informáciu o otcoch: supernormalizátor Kulich sa s Marekovým otcom veľmi kamarátil, s mojím otcom veľmi nekamarátil – so všetkými praktickými dôsledkami, ktoré to prinášalo.)

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite