namiesto toho je v obľube skĺzavať do amatérskej apokalyptiky. Boj dobra a zla vraj vrcholí, platí už len „buď, alebo“. Akoby celé naše doterajšie dejiny boli len prípravou na totálny reset, ktorý bude negovať všetko, čo mu predchádzalo. Tam, kde už minulosť nie je ničím, než dôvodom na zúfalstvo, vzniká následne pokušenie objavovať od začiatku niečo, čo už bolo dávno objavené. Áno, na Slovensku znova vynachádzame demokraciu, akoby tu žiadna nikdy nebola. Znova sa ozývajú výzvy na jej opätovné založenie, akoby išlo o stvorenie ex nihilo. Aj keď sú to zväčša len silné slová, vypovedajú čosi o mentálnom rozpoložení tých, ktorí ich vyslovujú, aj tých, čo im veria.

Možnosť, že sú tu isté základy, hoci aj nedokonalé a neduživé, na ktorých by sa dalo postupne stavať, sa spomenie len málokedy. Nie je to voličsky príťažlivé, nevzrušuje to, neupúta to pozornosť, nenaberie preferencie. Keď to napíšete do novín, nebudú klikbajty. Chápať a vykonávať politiku ako údržbu a postupné, prácne upevňovanie znesiteľných pomerov je skrátka neatraktívna voľba.

To, že blažený vek nenastáva, nie je však nič mimoriadne. A predovšetkým to nie je dôvod na odmietnutie celého doterajšieho „systému“ ako nevyliečiteľného a neobhájiteľného.