nie, ani ja nemienim odbiť celú vec odpoveďou, že išlo o len vyšinutého jednotlivca a basta. Poukázať na nenávistnú atmosféru v čoraz rozdelenejšej spoločnosti je nepochybne legitímne. Nenávisť sa však dá nielen rôzne rozrieďovať, ale aj presmerovať, prenášať z jedného objektu na druhý ako plameň z plameňometu (ako vedel súdruh Winston Smith). Dá sa aj maskovať rôznymi cnosťami, vrátane „lásky“. A tam, kde nálož potenciálneho konfliktu vybuchne, hlúpe črepiny si nevyberajú, koho zasiahnu.

A tak som sa dozvedel (skvelý vynález sociálnych sietí!), že aj časopis .týždeň je vraj vinný napomáhaním šírenia nenávisti (priamo či nepriamo?) voči skupine LGBTI+ a jej právam. Že by sme už naozaj boli aj s Dostojevským „všetci vinní vinami všetkých“? ...Nechajme bokom iróniu. Prajem si rovnako ako moji kolegovia, aby láska zvíťazila nad nenávisťou. Na nenávistné reakcie rôzneho druhu sme si v našom povolaní museli zvyknúť, psychologicky sa proti nim obrniť. Teraz je tu však niečo nové.