aj v tých najhorších časoch mi Peter Zajac hovorieva, aby som nezabudol na slovenské rozprávky. Nie na ich čítanie, ale na to, čo o nás dosvedčujú. Okrem tragična a smrti totiž dosvedčujú najmä prítomnosť prajnosti a mäkkého srdca. A v rovnakých časoch mi František Mikloško rád opakuje, že napriek fázam krutosti a podpriemernosti je Slovensko v hĺbke svojej duše kresťansky priateľské a štedré.
Myslím na to v dňoch, keď tragická smrť piatich mladých ľudí na Zochovej ulici a vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici až príliš kruto ilustruje, kam sa Slovensko dostalo.
Akí teda sme?
Ak sa pozriem na verejnú sféru, vyzeráme beznádejne. Líder koalície vábi krajinu k urážaniu každého každým, a pritom ju dávno odovzdal záujmom prostredia Sme rodina. Šéf Smeru poľuje na najnižšie pudy a vrstvy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.