objavili sa pochybnosti, prešľapovanie. Politické tančeky. Plaché obzeranie sa ponad plece – čo na to volič? –, ale aj arogantné lži, ktorými sa hanební jednotlivci zbavujú viny. 

A parlament napriek vyhláseniam napokon pre LGBTI+ ľudí neurobil ani to, že by posunul do druhého čítania zákon navrhnutý SaS o inštitúte partnerského spolužitia. Pritom ten zákon nebol o žiadnych „registrovaných partnerstvách“ a ani sa tak netváril. Riešil uzatváranie „partnerského spolužitia“ prostredníctvom notárskej zápisnice, čo je pre niekoho až ponižujúce, že by mal svoj láskyplný monogamný vzťah degradovať na technikáliu. Žiaľ, ani na technikáliu sa nenašla vôľa. Prečo? 

Je tu jeden, dosť nepravdepodobný, scenár: že koalícia sa len koalične zaťala a nechcela nahrať žiadnu „zásluhu“ SaSkárom. No nebolo by aj to podlé? A navyše by sa potvrdil len v tom prípade, že by promptne pripravila návrh lepší, obsiahlejší, dôstojnejší – a tak, aby sa dal predložiť skôr ako o polroka. Toho ale asi svedkami nebudeme.

Pravdepodobnejšie je, že sa konzervatívci zľakli.

slovenská nábožná pravica okolo konzervativizmu ani nešla

Len vsuvka: za konzervatívcov ani náhodou nepokladám sily typu Taraba, Kuffovci, ani Anna Záborská. To sú bojovné hŕstky náboženských fanatikov, ktorí sa konzervativizmom zakrývajú a dúfajú, že skutoční konzervatívci tieto mimikry neprekuknú. Často dúfajú správne. Ich falangy však so skutočným konzervativizmom veľa nemajú.

Skutočný konzervativizmus totiž nechce revolučne meniť spoločnosť. Nezalepuje si oči pred realitou ilúziami.