Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Mozog ako tajomstvo

.štefan Hríb .názory .názor

Platí tvrdenie „ja rovná sa mozog“? Ak áno, je teda naše ja v skutočnosti neosobné, bunkové a ešte hlbšie atomárne, takže nemá slobodnú vôľu? Ak nie, čo iné je naše ja než mozgové bunky a ešte hlbšie atómy a kde mimo mozgu je teda ukryté?

Štefan Hríb

viete, prečo vnímame nebo ako modré a lúku ako zelenú? Nie preto, že také sú. To, čo vnímame ako konkrétnu farbu, je v skutočnosti len preloženie istej frekvencie do reči farieb a prekladateľom je výlučne ľudský mozog. Nebyť mozgu, svet by stratil farby, takže lúka a nebo by sa líšili len frekvenciami. Svetu by to vôbec neprekážalo, a keďže by neexistoval mozog, neprekážalo by to ani tomu, čo by bez takto fungujúceho mozgu ostalo z človeka.

Podobne je to so zvukmi. Nie je to tak, že Beethovenova symfónia je krajší zvuk než škrípanie zubov. Oboje sú rovnako „pekné“ vibrácie vzduchu, to len mozog prekladá jedno do vnemu krásy a druhé do vnemu nepríjemnosti. Nebyť mozgu, svet by stratil hudbu a všetko by ostalo len pri rôznych frekvenciách. Ale svetu by to znovu vôbec neprekážalo, rovnako ako človeku bez takto fungujúceho mozgu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite