najmrazivejšie vety tohtoročného októbra nevyslovil ruský prezident Putin, ktorý má za posledné mesiace na svedomí desiatky tisícov životov Ukrajincov aj Rusov. Nevyslovil ich ani iránsky ajatolláh Chámeneí, ktorý má za posledné týždne na svedomí desiatky až stovky životov protestujúcich Iráncov. Napísala ich čínska štátna tlačová agentúra a týkali sa incidentu, ku ktorému došlo počas záverečnej ceremónie zjazdu čínskych komunistov. Incident bol zdanlivo len drobný – bývalého prezidenta vyviedli zo sály. Vety, ktorými to agentúra okomentovala, boli zdanlivo nevinné: „Keď mu počas zasadnutia prišlo nevoľno, personál ho v záujme jeho zdravia odprevadil do vedľajšej miestnosti. Teraz je mu oveľa lepšie.“

V skutočnosti sú tie vety hrozivé. Predovšetkým preto, lebo z nich vôbec nie je jasné, či išlo naozaj o náhlu nevoľnosť starého človeka, alebo bol celý incident zrežírovaný a jeho hlavným zmyslom bola verejná potupa voľakedy mocného muža. A paradoxne, práve preto, že to jasné nie je, to väčšine ľudí jasné je. Nevinne znejúcim slovám komunistov sme sa už dávno naučili rozumieť. Ako v tom starom ruskom vtipe, v ktorom sa na otázku, či sa môže v Sovietskom zväze kritizovať vláda, odpovedá: „Môže, ale neodporúča sa“.

Vyjadrenia vrcholných predstaviteľov niektorých štátov celkom prirodzene čítame ako vyjadrenia mafiánskych bossov. Veľmi dobre pritom rozumieme slovníku ctihodných kmotrov, ktorí súčasne zakrýva aj odkrýva brutálne činy.