najskôr mladí radikáli vyliali 14. októbra v Londýnskej národnej galérii paradajkovú omáčku na obraz Vincenta van Gogha. Neskôr, 23. októbra, iná úderka v Postupimi okydala v múzeu zemiakovou kašou obraz Clauda Moneta. Posolstvo?

Londýnska „aktivistka“ kričala: „Čo je dôležitejšie, umenie alebo život? Staráte sa viac o ochranu maľby alebo ochranu našej planéty a ľudí“? A jeden z dvoch nemeckých „aktivistov“: „Je treba zemiakovú kašu na obraz, aby sme vás prinútili počúvať? Táto maľba nemá žiadnu cenu, ak máme bojovať o potravu“.

Skupiny, ku ktorým „protestujúci aktivisti“ (nie je to príliš zdvorilé meno?) patrili, sú britská „Just Stop Oil“ (aké prosté riešenie, a nenapadlo nám to!) a nemecká „Last Generation“ (aké sebavedomé; či skôr: pubertálne domýšľavé). Stručne zhrnuté: dotyční protestovali proti pokračovaniu ťažby ropy a zemného plynu v Británii, proti globálnej nespravodlivosti a proti aktivitám vedúcim ku klimatickej kríze. „Last Generation“ uverejnila video akcie na svojej webovej stránke, a vyhlásila k nemu: „Ak je treba hádzať zemiakovú kašu a paradajkovú omáčku na obrazy, aby spoločnosť bola donútená zapamätať si, že fosílne palivá nás všetkých zabíjajú, potom budete mať zemiakovú kašu na obraze!“ Vskutku zaujímavá predstava o ekologickom vzdelávaní ignorantskej „spoločnosti“, ktorá nechce poslúchať svojich synov a dcéry.

Psychológovia budú vysvetľovať, moralisti sa budú pohoršovať, „umiernení“ sympatizanti a „pokrokoví“ pedagógovia budú bagatelizovať, žehliť, ospravedlňovať údajne ušľachtilé pohnútky „protestujúcich“.