tridsiate tretie výročie Novembra prichádza v dobe svetovej i domácej krízy. V takých časoch nie je celkom rozumné vyvodzovať z každej kolektívnej emócie závery o stave našej dospelosti. Vojna na Ukrajine, svetová pandémia, vysoké ceny energií a k tomu doma vláda pána Matoviča s pánom Kollárom proti tandemu Fico – Pellegrini sú ťaživá kombinácia, ktorá prirodzene vyťahuje z človeka aj mnoho negatívneho. Dnešok o nás, samozrejme, veľa hovorí, ale pre reálny obraz je rozumné hľadať aj dlhodobejší trend. 

Aké je teda Slovensko tridsaťtri rokov po obnovení slobody? Ktoré z vtedajších snov sa naplnili a ktoré v strete s realitou zhoreli?

sen o nezávislej krajine

Štyridsať rokov komunistického útlaku bolo vlastne štyridsať rokov v područí Sovietskeho zväzu, pričom samotný Sovietsky zväz bol skupinou štátov v područí komunistického Ruska. November 89 priniesol predovšetkým možnosť zbaviť sa ruskej nadvlády, poslať domov okupačnú armádu – takzvanú dočasnú (na večné veky a nikdy inak) – a konečne sa slobodne nadýchnuť. Nadýchli sme sa však až príliš, namiesto vyrovnávania sa s komunizmom začal na Slovensku silnieť primitívny nacionalizmus. Za nepriateľov sme tu mnohí začali považovať Maďarov a Čechov. Výsledkom bolo rozdelenie Československa. Takže tou nezávislou krajinou sa stalo Slovensko. Mečiarovské Slovensko.