monogamia nie je čisto ľudský vynález. Medzi zvieratá uzatvárajúce celoživotné alebo aspoň veľa rokov trvajúce partnerstvá patria napríklad vlky a aj niektoré druhy líšok, opíc, netopierov, supov či pavúkov. Inými slovami, monogamia vôbec nie je vynález, je to prirodzenosť niektorých druhov, medzi inými aj naša.

Táto prirodzenosť je pre nás ľudí veľmi užitočná. Vzhľadom na veľkosť našich mozgov sa totiž musíme narodiť pomerne málo vyvinutí – ak by sme čakali dlhšie, už by nás s tými veľkými hlavami naše mamy nedokázali priviesť na svet. To ale znamená, že sa rodíme bezbranní a roky sa potom musí o nás niekto starať. A mama s otcom sa väčšinou dokážu postarať lepšie ako mama sama. Párové spolužitie je teda pre nás evolučnou výhodou, a to bez ohľadu na to, či evolúcia je alebo nie je dielom božím. Spoločná starostlivosť rodičov o potomstvo znamená väčšiu šancu detí dožiť sa dospelého veku, nájsť lásku a mať potomstvo. Ale má to jeden háčik.

vášeň, láska, sex

Páry vznikajú často na základe mimoriadneho vzplanutia, ktorému hovoríme zaľúbenie, a udržujú sa často na základe pokojnejšieho a hlbšieho vzťahu, ktorému hovoríme láska. Jedno aj druhé sme schopní zažiť opakovane, nie len raz. Dôležitou súčasťou zaľúbenia aj lásky je sex, pri ktorom ale nie sme biologicky predurčení mať len jedného partnera. Zaľúbenie, láska a sex spolužijúcich párov sú preto vždy potenciálne ohrozené zaľúbením, láskou a sexom mimo tohto páru.