lekárske odbory majú pravdu v tom, že takmer všetky vlády od roku 1989 nepovažovali zdravotníctvo za prioritu, pričom viaceré ho považovali za zdroj svojej koristi. Dnešný stav našich nemocníc, ambulancií a aj zdravotníckych škôl je toho dôsledkom. V tomto zmysle sú požiadavky na zmenu oprávnené a lekári si zaslúžia podporu.

Lenže lekárske odbory podobne vyhrotené nátlakové akcie, v ktorých je rukojemníkom pacient, nerobili ani za Mečiarových, ani za Ficových vlád. A pritom to boli práve tieto vlády, ktoré zdravotníctvo najviac menili na svoje eldorádo, a to na účet chorých ľudí aj poctivých lekárov. V tomto zmysle konajú lekárske odbory úplne neférovo, a to úplne bez ohľadu na pacientov. Lebo Soboňa, Čislák či Paškov Raši si takýto nátlak zaslúžili rádovo viac než minister Lengvarský.