takže počúvame napr. o „rodinných hodnotách“, „tradičných hodnotách“, „kultúrnych hodnotách“, „kresťanských hodnotách“, „liberálnych hodnotách“, „hodnotách demokracie“, o ohrození tých-ktorých „hodnôt“. Každý si to môže vztiahnuť na svoj obľúbený program, presvedčenie alebo politických reprezentantov údajne „bojujúcich za hodnoty“ také či onaké.

Podobne možno aj kritizovať presvedčenia či nároky tých druhých; „hodnoty“ v spojení s konkrétnymi prívlastkami možno používať aj ako nadávku (napríklad: „choďte do čerta s vašimi blbými konzervatívnymi hodnotami“).

Terminológiou hodnôt možno aj odbiť oponenta. Povedať „to je len hodnotový súd“, má znamenať, že nejaké vyslovené presvedčenie je svojvoľné, objektívne neodôvodniteľné, iracionálne, nevedecké.