spoločným menovateľom katastrof na svetovej, domácej a často aj osobnej úrovni je neuveriteľné vyprázdnenie významu slov. Povedať sa dá úplne čokoľvek a aj sa úplne čokoľvek hovorí. Isteže, dialo sa to už aj počas minulého roku, na začiatku ktorého Donald Trump po prehratých voľbách povedal, že ich neprehral, na čo jeho prívrženci zaútočili na Kapitol a zabili tam niekoľko ľudí. Rozdiel medzi týmto rokom a rokom minulým je v miere.

tliacham, tliachaš, tliachame

Tento rok sa začal brutálnym útokom Ruska na Ukrajinu, čiže štátu nesúceho výrazné nacistické znaky na štát demokratický, pričom za dôvod tohto útoku bo-la vyhlásená potreba denacifikácie Ukrajiny. Po takmer roku zničujúcej vojny – vedenej zo strany Ruska v poslednom období najmä teroristickými útokmi na civilnú infraštruktúru – k nej francúzsky prezident povedal toto: „Jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin –, je strach Moskvy, že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko.“ Ak môže takéto niečo vysloviť Macron (naozaj Macron, nie Čarnogurský), tak zrejme už neexistuje nič, čo by sa nedalo vysloviť nie-len v Rusku, ale aj na Západe na tej najvyššej úrovni (myslí sa najvyššej z formálneho hľadiska, o skutočnej Macronovej úrovni svedčí najlepšie tá veta).