„Ako? Už lepšie?“

V telefóne sa ozve jeho chrapľavý hlas.

„Už áno, ale ešte trochu chrapčím. Veď to počuješ.“

„To som rád. A teplota?“

Zasmeje sa. 

„Teplotu ešte mám. Nie zvýšenú, ale takú normálnu. Ešte žijem.“

Zistenie, že sa ešte nechystá odísť na druhý svet ma poteší. Prísť o takéhoto dobrého lekára, ochotného pomôcť vždy, bez toho aby sa riadil ordinačnými hodinami, by bolo hotovým nešťastím. Nielen pre mňa. Majú ho radi mladí i starší pacienti. V domove seniorov má kopu fanyniek, ktoré sa nevedia dočkať kedy už príde na pravidelnú utorňajšiu vizitu.