kto si aspoň trochu pamätá, aká skupina ľudí reprezentovala samostatné Slovensko pri jeho vzniku, ten vie, že išlo o plytko uvažujúce spoločenstvo pomerne hrubých ľudí, ktoré za samostatnosťou videlo najmä svoju moc alebo majetok. V týchto dňoch sa na to akosi ľahkovážne zabúda a o 1. januári 1993 sa už celkom vážne hovorí ako o slávnosti a historickom triumfe slovenského národa.  

aká to bola slávnosť a čoho to bol triumf? 

Samostatné Slovensko založili – s pomocou Václava Klausa – ľudia, ktorí si nectili ústavu, ktorú sami prijali. Preto zmarili referendum, zbavili neposlušného poslanca Gauliedera mandátu, preto sa pokúšali jednu opozičnú stranu vylúčiť z parlamentu a inú nepustiť do volieb. Preto vypli vysielanie Rádia Slobodná Európa, zničili denník Smena a urobili z verejnoprávnej televízie a rozhlasu svoje slúžky.

Títo ľudia si nectili ani ľudskú dôstojnosť a život. Preto uniesli prezidentovho syna, zavraždili Róberta Remiáša, nechali slovenské mestá mafii a sami sa ňou stali.