vojna na Ukrajine je už dlhšie v patovej situácii. Rusko rozhodne nevyhráva, aj tých obrazne niekoľko kilometrov štvorcových, ktoré získalo dobytím Soledaru, je pre Rusov vykúpených príliš draho. Nielen krvou – na tú podľa všetkých dostupných informácií kašlú –, ale aj niečím, na čo vôbec nekašlú: jednotou svojich mocenských štruktúr. Vidieť to napríklad na tom, že Wagnerovci, ktorí si pripisujú zásluhy o dobytie Soledaru, si ich pripisujú sami. Kremeľ im ich v podstate upiera. Putin odmieta verejne vychvaľovať Prigožinových žoldnierov, z čoho jasne vidieť, že rozpory v hĺbke musia byť veľmi vážne. Keby vážne neboli, Putin by sa ponad ne preniesol – v mene verejného zachovania jednoty.

Začína byť už aj zrejmé, prečo Putin Wagnerovcov nevychvaľuje. Institute for the Study of War potvrdzuje dojem, ktorý vychádza zo situácie okolo Bachmutu (do jeho okolia patrí Soledar): že ukrajinská obrana tam viaže veľkú časť ruských použiteľných síl, aby ich Rusi nemohli nasadiť inde. Ak sa na vec pozrieme z tohto pohľadu, tak wagnerovský „triumf v Soledare“ prestáva vyzerať ako triumf a čoraz viac pripomína skôr neúspech.

Samozrejme, túto hypotézu potvrdí alebo vyvráti ďalší vývoj. Ale v jej prospech hovorí ešte čosi. Michael Rubin napísal ešte začiatkom januára článok Wagner Group nezachráni Putina pred zlyhaním na Ukrajine (Wagner Group Won´t Save Putin from Failure in Ukraine)ktorý vyšiel ako komentár na stránke American Enterprise Institute.