do dlhého obdobia predvolebnej kampane vstupujeme v žalostnom stave. Pokazená je nielen celá spoločnosť, čoraz viac sa tak začíname cítiť aj ako jednotlivci. Niet sa čo čudovať. Keď sedíte v autobuse, ktorý do niečoho narazí, nejakým spôsobom si to odnesiete aj vy. Keď sa to stane štyrikrát za sebou, dôsledky sú podstatne hlbšie. 

Ak ste dosť mladý, asi sa pokúsite vystúpiť. Ak ste z takých alebo onakých dôvodov nevystúpili, zistíte, že ste sa zmenili. Akosi je menej sily, dokonca aj menej chuti. Viac je len strachu z toho, čo má prísť. Vidno to na nás – sme dokaličená spoločnosť doráňaných ľudí, ktorí sa boja toho, čo vidia pred sebou. Nie je dobré prežiť priveľa havárií.

stručné dejiny krajiny

Prvú haváriu Slovenskej republiky spôsobil Vladimír Mečiar a ľudia, ktorí mu v HZDS pomáhali. Boli pri vzniku samostatného štátu, a práve preto sa ten dátum nedá oslavovať. Kvôli ich hrubosti a neúcte k slobode sme vypadli z prvého kola rozširovania NATO a EÚ, rozdaním podnikov vlastným neschopným ľuďom a vytunelovaním bánk posunuli celú ekonomiku k bankrotu, nacionalizmom urážali a potom aj vytláčali za Dunaj našich Maďarov, únosom prezidentovho syna, vraždou dôležitého svedka a spoluprácou s mafiou urobili zo Slovenska čiernu dieru Európy. Bola to veľmi ťažká havária, ktorej dôsledky ešte nepominuli. 

„Ani Mečiarova brutalita, ani Dzurindova vierolomnosť, ani Ficova mafia, nič nedokázalo pravdu umučiť, to dokázal až Matovič. “

Druhú haváriu spôsobili, paradoxne, tí, ktorí prvú do veľkej miery naprávali – reformné prozápadné strany a dve vlády, ktoré viedli. Tie vrátili Slovensko medzi západné demokracie, ozdravili ekonomiku, zástupcov maďarskej menšiny pozvali do koalície a násilnú podobu mafie vytlačili z vysokej politiky aj z centier miest.