Nič dobré, čo vzíde z vojny, aká zúri za našimi východnými hranicami, nemôže vyvážiť to zlé, čo sa v nej odohrá. No aj tak treba o tom dobrom hovoriť. Pretože to dobré dokazuje, že zlo nezvíťazí. Nie definitívne.
Vypočujte si audio nahrávku
keď vypukla vojna na Ukrajine, mojou prvou reakciou bol strach a druhou zvláštna úľava. Strach bol prirodzený a vzápätí ma opustil. Čo tá úľava, môžete sa opýtať. Je to jednoduché: desaťročia som čakala, že ruský vojenský postup na západ sa raz stane skutočnosťou. S výnimkou kratučkého obdobia v 90. rokoch, keď sa zdalo, že aj Rusi chcú slobodu a vedia si ju ceniť, mi pri pohľade na mapu Ruska vždy naskakovali poplašné signály – pozor, imperialisti! Keď teda útok nastal, akoby odbudla povinnosť očakávať ho. Útecha to bola nulová, samozrejme.
Zmes pocitov ma sprevádzala po celý tento rok. Na jednej strane je hnev a žiaľ, ktorý ma neopúšťa. Na druhej strane odhodlanie radovať sa zo života práve preto, že je taký krehký. Na jednej strane zhnusenie z konania Ruska a zmýšľania väčšiny Rusov, ktorých Putin opil svojím snom o obnove sovietskych dŕžav. Na druhej strane radosť z reakcie veľkej časti sveta, ktorý dostal a využil šancu dospieť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
