osobne sme sa na niečom, čo robil, podieľal v niekdajšom Opuse, kde som robil producenta a on v roku 1993 nahrával album piesní Songs for Children. Teda, tu som toho veľa nenaprodukoval, len som pripravil zmluvy na podpis a dal texty na booklet, ale občas som nazrel do štúdia a prehodil s Mekym a Lacom Lučeničom pár slov. Jedna vec ma na Mekym zaujala – perfekcionalizmus. 

Boli to v podstate veľmi jednoduché didaktické pesničky na osvojenie si angličtiny s gitarovým sprievodom a produkoval to Laco, ale on k nim pristupoval absolútne sústredene, premýšľaním nad verziami trávil veľa času, aj keď patril medzi spevákov, ktorí hádam nevedeli zaspievať falošne, aj keby chceli. Dával to „na prvú“ a akoby mal autotune zabudovaný priamo v hrdle. Ale zvažoval. Jedna jeho fráza mi utkvela v pamäti: Vyspím sa na to. 

Meky nerobil nič impulzívne. Rád sa na veci vyspal. Možno preto má jeho hudba taká nadčasová.

Na toto nahrávanie, zasunuté hlboko v archíve mojej pamäti, som si spomenul na výstave Roky a dni na Bratislavskom hrade, venovanú Mekyho životu a, samozrejme, hlavne tvorbe.