a tak spoločný záujem aktuálne prekrýva rozdiely v záujmoch, ktoré by sa mohli vyplaviť na povrch v inej medzinárodnej situácii.

Putinovi na Ukrajine nevyšiel pôvodný vojnový plán. Rusko ako „model“ prehráva morálne. To však neznamená nedostatok aktuálnych či perspektívnych komplicov Putinovho režimu vo svete. Všetky tieto väzby môžu byť aktívne alebo aj „spiace“, tiché aj okázalo prezentované. To, pravda, ešte nemusí priamo vypovedať o efektivite či obsahu spolupráce v konkrétnych oblastiach. Aliancie sa dajú definovať užšie aj voľnejšie, niekedy veľmi voľne. Nemusia byť založené na pozitívne formulovaných, konkrétnych spoločných cieľoch. Niekedy postačí aj benevolentná neutralita. A k tomu presvedčenie, že daný stav medzinárodného usporiadania, resp. jeho vývojové trendy nevyhovujú.

Demokraciám sa občas vytýka, že neudržia žiadne tajomstvo, že sa v nich všetko vytára. Pokiaľ však ide o diktátorské či totalitné režimy, problém je presne opačný. Takéto režimy bývajú paranoidne tajnostkárske. O plánoch vodcov často nemajú dostatok informácií ani ich bližší spolupracovníci či bezprostredne podriadené kádre. Aj pri uzatváraní spojenectiev býva ich vzájomná konzultácia obmedzená.