tribunál v Lipsku zasadajúci v septembri 1933 obvinil zo založenia požiaru duševne narušeného bývalého  holandského komunistu Marinusa van der Lubbeho spolu so štyrmi ďalšími komunistami, medzi ktorými bol Georgi Dimitrov, hlava operačného oddelenia Kominterny pre západnú Európu. 

 Požiar mal svoju prehistóriu. 16. januára 1933 sa Adolf Hitler stal kancelárom Nemecka. Hitler požiadal prezidenta Weimarskej republiky Hindenburga o rozpustenie snemu a vyhlásenie nových parlamentných volieb. Dátum volieb bol stanovený na 5. marca 1933. Počas volebnej kampane nacisti opakovali heslá o nadchádzajúcom komunistickom prevrate. Hermann Göring, druhý muž nacistickej strany medzitým prevzal velenie nad pruskou políciou a začal budovať nacistickú tajnú štátnu políciu: Gestapo. 

„Nacisti sa ukázali byť v organizácii zinscenovaného procesu babrákmi.“

A boli tu následky. Požiar Ríšskeho snemu privítal Hitler ako osudové znamenie: štát, ba sama existencia národa je ohrozená a proti komunistickej revolúcii je treba zakročiť so všetkou rozhodnosťou, bez ohľadu na právne kontrolné mechanizmy.