mikuláš Dzurinda sa mohol do histórie zapísať ako reformný premiér, za ktorého éry sa Slovensko dostalo do klubu najslobodnejších krajín sveta. Bolo by to užitočné, pretože práve také príbehy ako ešte stále nezakotvená krajina potrebujeme. 

Problém je, že túto takmer heroickú podobu príbehu nabúralo od začiatku viacero vecí. Už neférové správanie sa pána Dzurindu voči najbližším politickým spojencom od roku 1996 signalizovalo, že to nedopadne dobre. Neskôr prišiel tunel Branisko, pán Vavrík v Bratislave a pán Palacka v Londýne, prevalené financovanie strany, ťaživá kauza Gorila, pokus o koalíciu s HZDS, podrazy voči Ivete Radičovej a napokon zánik SDKÚ. Stále sa však dalo tvrdiť, že vstup Slovenska do NATO a EÚ a uskutočnené reformy to všetko prevažujú.