odbory sú v demokratickej spoločnosti potrebné a prospešné. Najmä ak pracujú pre svojich členov a v diskusii so zamestnávateľmi a štátom pracujú na zlepšení pracovných podmienok. Inak to ale začne vyzerať, ak si odbory prisvojujú práva, ktoré im nepatria, a prípadne sa snažia ovládať štátnu politiku v nejakej oblasti na úkor ostatných občanov. Presne toho sme svedkami v prípade odborov nemocničných lekárov, ktoré využívajú mimoriadne neschopnú a slabú vládu a snažia sa svoj vplyv rozšíriť ďaleko za hranice prijateľnosti.

Už výpovede nemocničných lekárov, ktoré hrozili ochromením až úplným zastavením nemocničnej zdravotnej starostlivosti, boli na hrane, ak nie za hranou toho, čo by si pracovníci tak kľúčového odboru mohli a mali dovoľovať. Donekonečna opakujúc, že im ide o pacientov, tých istých pacientov svojimi výpoveďami desili na smrť a vyvolávali tak tlak na vládu, aby ustúpila ich požiadavkám. Požiadaviek bolo viac, ale nikto sa veľmi netajil a nikto ani veľmi nepredstieral, že kľúčovou požiadavkou nie je zvýšenie platov nemocničných lekárov. Ostatné požiadavky vyzerali minimálne sčasti ako dymová clona, ktorá mala občanov presvedčiť, že okrem vlastného záujmu na zvýšení platov ide odborárom okolo Petra Visolajského aj o stav slovenského zdravotníctva.