Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď sme sa pohádali a bolo to dobre

.marína Gálisová .názory

Sme unavení zo sporov. Asi dosť, keď aj z prieskumu SAV vyplynulo, že viac ľudí očakáva od politikov bezkonfliktné vládnutie než boj proti korupcii. Ja to chápem a zmierlivosť je cnosť, o tom, ako vravia bratia Česi, žádná... A predsa ma tešia aj prejavy nesúhlasu.

Marína Gálisová

mám takého internetového známeho, raz sme sa tuším stretli osobne, názorovo si vôbec nesedíme, je úplne naľavo odo mňa, až by som ho občas označila za nostalgika za komunizmom, na čo by mi asi odvetil, že to on teda nie je. Ale, povedzme to na rovinu, je to šéfredaktor Kapitálu. Kto chce, nech si Kapitál nájde, nesúhlasiť s obsahom Kapitálu môžete, koľko chcete – aspoň zatiaľ to tak bolo.

Tento môj známy (Tomáš Hučko) podnietil na svojom Facebooku zaujímavú debatu o autorovi menom Julius Evola. Debata sa točila okolo otázky, či je zdravé a normálne vydávať preklady Juliusa Evolu, keď bol prívržencom antimodernizmu a vlastne aj fašizmu a nacizmu. Zároveň to bol antisemita, podivný ezoterik, mizogýn hrubého rangu a podobne. Tou debatou som prechádzala tak trochu ako stalkerka. Nechcela som sa zapájať, zapojilo sa tam ľudí dosť aj bezo mňa. Ale čítala som so záujmom a to prostredie plné nesúhlasu ma nesmierne obohatilo. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite