sedel raz tatranský tigor v Počiatkovej vile – majetku Slovenskej republiky, a na toto sa pýtal pána domáceho: „A keď Fico vyhrá voľby, aspoň peniaze mi nechá?“
Pán domáci sedel rozvalený na sedačke, ako vtedy u Trnku, a takto hovoril: „Ty myslíš, že by si tak ako Slota ešte aj Fica oholil, do pi.., a nedal mu ani polku? Tak to by si bol kráľ.“
Posmutnel tigor, srsť sa mu prestala ligotať, pod srsťou vrásky sa prehĺbili.
„Ja skôr myslím, že pôjdeš do basy. Budeš rád, ak ti vôbec dovolí platiť,“ prisadil si domáci pán a pridal zopár tých šťavnatých slov, čo zvykne používať ako interpunkčné znamienka.
Celkom ustal ustráchaný pohyb chvosta, pod neviditeľnou ťarchou prehol sa chrbát mačkovitej šelmy, slza zaleskla sa v oku tigorovom.
„Veru, veru,“ vychutnával si chvíľu domáci, „skončíš ako Navaľnyj. Americké noviny budú o tebe písať.“
Vyskočil tigor na rovné nohy, ostro švihol chvostom zo strany na stranu, mohutným hlasom zreval “Americké noviny!" a s novým zmyslom života hrdo odkráčal.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.