podiel, ktorý majú na uzatváraní podobných priateľských zväzkov ideológia alebo na ideológii menej závislé veľmocenské záujmy, býva relatívny a neraz málo čitateľný.

premenné a konštanty

Popusťme uzdu fantázii. Predstavme si, že by občiansku vojnu v Číne nevyhral v roku 1949 Mao Ce-tung ale Čankajšek; že by ju vyhrali čínski nacionalisti (ktorých USA nechali v štichu) a nie Maovi komunisti s podporou Stalina (ktorého USA v štichu nenechali, a poskytovali mu nadmieru štedrú pomoc na základe aktu o pôžičke a prenájme aj po tom, čo nacistické Nemecko v máji 1945 prestalo existovať). Nie, že by Čankajšek bol neviniatko; bol to vojenský diktátor, no len tak, mimochodom, aj spojenec Západu v druhej svetovej vojne, bojujúci proti Japoncom od roku 1931 a pokračujúci v boji aj po tom, čo ZSSR uzavrel pakt o neutralite s Japonskom v roku 1941. 

Predstavme si, že by sa na Taiwan namiesto neho musel uchýliť Mao. Predstavme si, že dnešná čínska pevnina by sa zbavila autoritárskeho zriadenia a pokročila v liberalizácii do tej miery, tak ako sa to podarilo dnešnému Taiwanu. Ako by dnes vyzeral maoistický Taiwan hospodársky a politicky? Bol by ekonomickou veľmocou, krajinou so stredným priemerným príjmom (ako dnešná ČĽR) alebo sa podobal viac na čosi medzi Vietnamom a severnou Kóreou?

„Rusko aj Čína sú každý iným spôsobom, no nepochybne dedičmi komunistických režimov.“

Stala by sa nacionalistická Čína spoľahlivým spojencom západných demokracií?