keď sa dnes povie jadrová elektráreň, prvou asociáciou je nebezpečenstvo. Nezáleží pritom na fakte, aký podiel na havárii v Černobyle mala slabá ochrana tamojších reaktorov, a nezáleží dokonca ani na tom, že väčšina obetí bola z radov narýchlo povolaných vojakov či požiarnikov bez ich rozumnej ochrany. Prevládol pocit, že jadrová energia je nebezpečná a treba od nej odísť. 

Keď potom tsunami narušilo jadrovú elektráreň vo Fukušime, pocit sa zmenil na istotu. Znovu nezáležalo na fakte, že obetí samotného výbuchu bolo minimum. Presadil sa dojem, že jadrové reaktory vybuchujú, a preto nie sú rozumnou cestou pre ľudstvo. 

„Je rozumné, že si pri výročiach havárie v Černobyle pripomíname obete a tiež sovietsky režim, ktorý o nich klamal.“

A tak sa začali jadrové elektrárne zatvárať ako v Nemecku, ktoré sa tak dobrovoľne stalo úplne závislé na ruských energiách. S dôsledkami pre desaťtisíce zmarených ukrajinských životov.