asi všetci vieme, že atóm sa skladá z jadra, okolo ktorého obiehajú elektróny. Menej z nás vie, že jadro, tvorené protónmi a neutrónmi, je tiež prazvláštna štruktúra a že okolo jadra elektróny v skutočnosti neobiehajú. Ešte menej z nás počulo, že častice vlastne nie sú žiadne malilinké guľôčky, ale skôr akési matematické vlny pravdepodobností. A už vôbec nikto nevie, ako presne vytvárajú matematické vlny pravdepodobností písací stôl, milého človeka alebo hviezdy tretej generácie, teda to, čomu hovoríme hmota.

Zdá sa vám, že preháňam? Tak presne pre vás je dvojštrbinový experiment. Ide v ňom o toto: ak vystreľujeme po jednom elektróny do inak nepriestrelnej platne, v ktorej sú ale dve priechodné štrbiny, potom je logické očakávať, že elektróny, ktoré trafíme presne do jednej či druhej štrbiny, pokračujú priamočiaro ďalej. Takže na detektore, ktorý postavíme niekde za platňou, nájdeme ich stopu presne v tých dvoch líniách, ktoré tvorí predĺžená spojnica vystreľovacieho dela a jednej či druhej štrbiny.