údelom malých štátov, sídliacich na okrajoch civilizačných celkov, býva istá periférnosť. Je to dané geografiou, ekonomikou, vojenskou silou, ale najmä pochopením svojej roly. Slobodný štát, ktorý je veľmocou, vníma svoju úlohu pri zadržiavaní komunizmu vo Vietname, pri boji s terorizmom alebo pri riešení migračnej krízy inak, než malý slobodný štát na okraji. Ten druhý má komfort menšej zodpovednosti za konkrétne riešenie, a súčasne diskomfort pridávania sa k rozhodnutiam veľkých.

Ale táto objektívna periférnosť neznamená bezvýznamnosť. Aj malé štáty občas prichádzajú s inšpiratívnymi riešeniami (ako Nový Zéland s rovnou daňou alebo Chile s dôchodkovou reformou), alebo dokonca s prelomovými geopolitickými riešeniami (ako Izrael vo svojich víťazných vojnách o svoju existenciu). Mimochodom, v Československu s jeho rýchlou transformáciou po Novembri 1989 a na Slovensku s jeho reformami po porážke mečiarizmu sme si to tiež výdatne zažili.