kiežby takto dopadli všetci, ktorí uctievajú Putina, pomyslíte si. Ilegálny vstup do Ruska cez rieku, zatknutie ruskými pohraničníkmi, potom ruský súd. Pred sudcom si postoja v zamrežovanej klietke, vo väzbe zažijú všetky tie pravé krásy ruského väzenstva. Medzitým sa ich príbeh rozkríkne na ruskom Telegrame, odtiaľ prejde na ďalšie sociálne siete. A tak sa svet dozvie, že existuje istý Ján Mazák vystupujúci pod pseudonymom Jean de Mazac, vydal nejaké tie obskúrne knihy, skladá hudbu a má názory, ktoré by tiež mali byť obskúrne – ale, žiaľ, nie sú. Lebo jeho nehynúca láska k Rusku je na Slovensku rozšírená horšie než epidémia čiernych kiahní medzi neočkovanými.

Jean de Mazac dostal v Rusku zrýchlený kurz reality z prvej ruky. Zatkli ho za ilegálne prekročenie hraníc smerom dnu (tak často sa im to tam nestáva, a tak zrejme hneď zbystrili pozornosť). Dozvedeli sa dôvody jeho príchodu: miluje Rusko, miluje Putina, na Západe je všetko vyprázdnené a odporné, Západ podupáva sväté hodnoty umenia a v len Rusku je možné žiť naplnený život. Na ich základe celkom logicky poňali podozrenie o jeho duševnom zdraví. Keďže sa s cudzími bláznami naťahovať nemienia – čítajme, majú dosť vlastných –, posielajú ho naspäť. Systémom vyhostenia z Ruska.