nadávať a stonať

Máličko vylepšená bilancia zrážok mi trochu zdvihla náladu, keďže zobudila prechodne spiaci hubársky inštinkt. Pravda, hovorí sa, že keď hubári jasajú, vinári plačú. Ale u nás si už nájdeme nejaký dôvod na plač s naším kultivovaným zmyslom pre ubolenosť. Aj aby sme si maximalizovali stres a potom sa sťažovali na jeho následky. 

Keď bolo sucho, behali u nás po ulici nešťastníci, ktorým nejaký zamestnávajúci trubiroh dal do rúk namiesto metly a lopaty motorové fúkače, a tie nám do tvárí a okien rozfukovali prach, cigaretové ohorky, sušené výkaly a iný svinčík. Potom kašleme, chriachame, nariekame o uhlíkovej stope aj zdraví populácie... Pozoruhodná kultúra. Neosvojili sme si pracovnú výkonnosť severských národov ani stredomorský zmysel pre zvoľnenie tempa a skromné radosti života. Namiesto toho spájame maximum stresu s minimálnymi výsledkami. Zaujímavá kombinácia, mám pokušenie povedať: priam slovanská.