v Národnej rade SR sa dnes začne rozprava k návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele Trestného zákona, ktorá okrem iného má za cieľ zrušiť špeciálnu prokuratúru. Do rozpravy k tomuto bodu je písomne prihlásených 59 opozičných poslancov, neskôr sa budú môcť prihlásiť aj ústne. Písomne i ústne sa zákonodarci budú môcť k tejto novele prihlásiť aj v prípade jej prerokovania v prvom a neskôr v druhom čítaní.

Predkladateľ novely minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) pokladá za potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy. V návrhu sa konštatuje, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s článkom 49 odseku 3 Charty základných práv EÚ, a to v znení „Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu“. Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, na základe ktorej sú kritériá, podľa ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má v prípade schválenia novely vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Krajské prokuratúry podľa ministerstva spravodlivosti disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom. Podľa Suska prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nerešpektujú rozhodnutia generálnej prokuratúry (GP). „Napr. obchádzaním rozhodnutí GP podľa paragrafu 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o paragrafe 363. Taktiež dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a GP,“ uvádza sa v predloženom materiáli.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.