vážený pán predseda Národnej rady SR, vážení páni prezidenti,vážené členky a členovia vlády, poslankyne, poslanci, excelencie, dámy a páni, vážení občania.
Najvyššie štátne vyznamenania sú úzko spojené s našou štátnosťou. A to nielen formálne – tým, že sa ich udeľovanie viaže k výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky –, ale aj obsahovo. Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji.
Viac než tri desaťročia sú dostatočne dlhým obdobím, počas ktorého sa naše základné vlastnosti a charakteristiky mohli vyprofilovať. Ľudia, ktorí vytvorili niečo hodnotné pre spoločnosť, zasadili sa o jej ochranu či dokonca záchranu v kľúčových historických okamihoch, ich tvorivosť, talent a rešpekt k univerzálnym ľudským hodnotám, dnes predstavujú Slovensko, na ktoré sme hrdí.
Je to najlepšia verzia nás samých. Verzia oslobodená od zástupných problémov a banálnych sporov, overená nadhľadom a časovým odstupom. Pretože, logicky, sa často stávame väzňami našej každodennosti.
A akokoľvek sú dnešné spory či skutky a rozhodnutia pre nás dnes dôležité, z dlhodobého hľadiska vystupujú do popredia najmä iné hodnoty – a práve to odrážajú štátne vyznamenania.
V ich zrkadle vidíme celý slovenský príbeh. Vidíme ľudí, ktorí sa snažili chrániť spoluobčanov pred krutosťou nacizmu, či pred komunistickými represiami. Postavili sa nacistickým uzurpátorom, sovietskym okupantom, či domácim straníckym normalizátorom. Vzdorovali vo chvíľach, keď sa ich odpor zdal márny.
Bojovali za našu budúcnosť a slobodu, a to aj za cenu toho, že tú svoju ohrozili alebo stratili. Šírili evanjelium slobody a demokracie, lebo vedeli, že skôr či neskôr sa vývoj vráti práve k týmto overeným hodnotám.
Udeľovanie štátnych vyznamenaní je tiež príležitosťou verejne vyzdvihnúť odhodlanie všetkých, ktorí vykročili neprebádanou cestou bez ohľadu na predsudky či neprajné okolnosti. Dokázali, že aj žena môže byť rovnako dobrou farárkou ako muž. Zaslúžili sa o to, aby si spoločnosť začala všímať problém domáceho násilia. Zasvätili svoj život pomoci tým, ktorí by sa bez nej nezaobišli. Starostlivosti o ľudí bez domova, ochrane týraných žien a detí či vzdelávaniu Rómov v snahe priviesť ich k lepším životným podmienkam. Alebo ochrane kultúrnych hodnôt a kultúrnej pestrosti – ku ktorej patria aj kultúry a jazyky všetkých tu žijúcich národností a komunít.
Demokraciu 21. storočia formuje pluralita názorov a túto rôznorodosť odzrkadľuje práve kultúra a umenie. Či ide o literatúru, divadlo, insitné maliarstvo alebo výtvarnú avantgardu.
Umenie sa nám môže páčiť, alebo aj nemusí. Teší nás, inšpiruje alebo provokuje. Pohladí naše zmysly, alebo nás núti uvažovať. Zobrazuje krásy, aj hrôzy tohto sveta. Umenie je pestré a je len na nás, či ho v sebe prijmeme alebo odmietneme.
Nemôžeme ho však obmedzovať, lebo stratí to, čo je preň nepostrádateľné – slobodu. Viacerí z tých, ktorí si dnes prevezmú vyznamenanie, sa už narodili so vzácnym osobným nadaním. Pretože svoj talent nepremárnili, ale rozvíjali ho a pracovali na ňom, dokázali veľké veci. Zviditeľnili našu krajinu vo svete a predstavujú inšpiráciu najmä pre mladých ľudí. Ukázali, že talent, cieľavedomosť a pracovitosť môžu viesť k pozoruhodným športovým výsledkom, aj keď sa porovnávame s tými najlepšími na svete.
Súčasťou takéhoto príbehu sú aj naše vedkyne a vedci. Tí, ktorí z vlastnej vôle, vďaka svedomitosti a odhodlanosti, naplnili svoj sen. Aby nám i sebe ukázali, že môžeme byť krajinou vzdelaných a múdrych ľudí, ktorí vedia jednotlivosti poskladať do úspešného celku. Múdrosť však nie je iba zhromaždená vedomosť. Je to žité poznanie, ktorého súčasťou je aj silný hodnotový základ.
Vzdelanosť založená na hodnotách je teda skutočným základom spoločnosti. Preto je niekedy bolestné vidieť, ak práve vzdelaní, múdri a odborne aj ľudsky vysoko kvalifikovaní ľudia odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami, či odchádzajú zo Slovenska pred pomermi, ktoré pociťujú ako neúnosné. My všetci spoločne môžeme byť tvorcami priaznivej spoločenskej atmosféry a prostredia, ktoré žičí vzdelanosti, demokracii, aj slobode myslenia.
Slovensko si píše svoj vlastný príbeh, ale je súčasťou aj širšieho, stredoeurópskeho a európskeho príbehu. S našimi susedmi nás spájajú roky prežité v temnote dvoch totalitných režimov počas dvadsiateho storočia, zápas za vlastnú slobodu, ale aj hľadanie identity v projekte zjednotenej Európy. Spája nás veľký potenciál, ktorý predstavuje naše kultúrne bohatstvo, ale rovnako i naša zraniteľnosť.
Medzi ocenenými sú preto aj osobnosti z Čiech, Poľska a Maďarska, z krajín, s ktorými sme tvorili našu spoločnú históriu. Niektorí svoj život zasvätili poznávaniu dejín a našich prepojení počas tejto dlhej cesty. Iní prijali za svoje poslanie zápas za ľudskú slobodu a dôstojnosť, hodnoty, ktoré si aj dnes žiadajú našu ochranu.
Priateľstvá a väzby medzi nami i našimi národmi nám pomáhajú lepšie pochopiť samých seba a zveľaďovať tieto vzťahy aj dnes. Vážení ocenení, dovoľte, aby som Vám zagratulovala k vyznamenaniam, ktoré o chvíľu prevezmete do svojich rúk. Dostávate spolu s nimi veľké poďakovanie od celej spoločnosti. V tejto chvíli môžete mať oprávnene pocit, že vaša oddanosť k profesii je ocenená a je braná ako dar spoločnosti.
Blahoželám vám a zároveň vám ďakujem. Píšete príbeh Slovenska – svojou prácou, obetavosťou, vedeckým objavmi, umeleckými dielami, alebo aj stopami v snehu či na ľadovej ploche. Vydržme ho spoločne písať ďalej. Som presvedčená, že príbeh písaný takýmito výnimočnými ľuďmi, nám bude spoľahlivo ukazovať cestu. Ďakujem!
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.