na Slovensku existujú dve podobne veľké skupiny rezolútnych odporcov a rozhodných priaznivcov konšpirácií. Vyplýva to z výskumu, ktorý vypracoval výskumný tím Dominika Želinského zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Výskum bol podporený Agentúrou pre vývoj a výskum SR v rámci projektu Pandemické pravdy: Porovnávacia štúdia konfliktov o konšpiračných teóriách v krajinách Vyšehradskej štvorky. Respondenti v prieskume vyjadrovali mieru súhlasu alebo nesúhlasu s tvrdeniami ako „Väčšina nášho života je ovládaná sprisahaniami z tajných miest“, „Pandémia covid-19 bola súčasťou väčšieho plánu, ako kontrolovať spoločnosť“ alebo „Mimovládne organizácie sú politickými agentmi Západu a pokúšajú sa nám nanútiť západnú kultúru“. Podľa odpovedí ich sociológovia rozdelili do šiestich skupín: naklonení sprisahaniu, rozhodní priaznivci, rezolútni odporcovia, mierni odporcovia, uprostred a apatickí.
„Na základe analýzy dát získaných prostredníctvom dotazníkového prieskumu realizovaného v novembri a decembri 2023 je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť odlišných skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom. Hlavným poznatkom je existencia dvoch podobne veľkých skupín, ktoré vzájomne zrkadlia svoje postoje ku konšpiračným príbehom,“ uviedol Želinský. V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú.
Rozhodní priaznivci (zhruba 17 %) predstavujú skupinu, ktorá v dotazníku najčastejšie vyjadrila súhlas s konšpiračnými príbehmi. Zľahka medzi nimi prevažujú muži nad ženami. Títo respondenti vyjadrujú značne odmietavý postoj k medzinárodným štruktúram, pričom až 62,6 percenta preferuje vystúpenie z NATO, 65,3 percenta z EÚ a zhruba 90 percent deklaruje nedôveru voči obom. Ide o skupinu, v ktorej najvyšší podiel ľudí viní z vojny na Ukrajine Západ/NATO (76,5 %) a najvyšší podiel opýtaných (súhrnne 25,3 %) preferuje geopolitickú orientáciu na Rusko. Inklinuje tiež ku konzervatívnym politickým postojom. Zároveň ide o skupinu, ktorá deklaruje vysokú mieru záujmu o politické dianie a pocit, že spoločnosť je v súčasnosti výrazne rozdelená (48,5 %). Väčšina (66,2 %) uvádza, že jej nezáleží na tom, či majú ich blízki rovnaký názor na politiku ako oni. V tejto skupina respondentov je najvyššia miera dôvery k súčasnej vládnej koalícii (37,7 %) a deklaruje najmenšiu mieru subjektívneho socioekonomického dostatku (52,6 percenta cíti nedostatok).
Rezolútni odporcovia konšpirácií (zhruba 18,7 %) predstavujú skupinu, ktorá sa ku konšpiračným príbehom stavia s najväčšou mierou odmietania. „Konšpiračné príbehy dobre poznajú a vnímajú ich ako problematické. V tejto skupine nájdeme najviac respondentov, ktorí ostro nesúhlasia s konšpiračnými príbehmi uvedenými v dotazníku, či už všeobecnými, alebo konkrétnymi,“ uvádza Želinský. Zároveň ide o skupinu, ktorá v najväčšej miere dôveruje medzinárodným inštitúciám a súhlasí, aby v nich Slovensko zotrvalo (88,8 % v NATO aj EÚ). Tento postoj korešponduje aj s názorom na vojnu na Ukrajine, za ktorú 85,1 percenta prisudzuje hlavnú zodpovednosť Rusku. Rezolútni odporcovia konšpirácií tiež v najväčšej miere deklarujú preferenciu pre západné geopolitické ukotvenie Slovenska (súhrnne až 80,5 %). Len 36,3 percenta uvádza, že pre nich nie je dôležité, aby mali ich blízki rovnaké názory ako oni, čo je najmenej zo všetkých ostatných skupín. V tejto skupine nájdeme najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí (44 %) a najviac respondentov, ktorí takmer nepociťujú ekonomický nedostatok (24,5 %).
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.