šéfa tajnej služby vymenúva podľa ústavy hlava štátu na návrh vlády. Vláda navrhla Pavla Gašpara, syna obvineného Tibora Gašpara, známeho tiež ako účastníka stretnutí na poľovníckej chate, ktorý sa okrem iného vyhrážal pomstou. Prezidentka na návrh reagovala konštatovaním, že sa ním bude zaoberať neskôr, keďže podľa vlády tajná služba funguje aj bez riaditeľa normálne. Očakáva sa však, že prezidentka napokon Pavla Gašpara z viacerých dôvodov nevymenuje.
Reakciou vlády je zmena štatútu tajnej služby, čím obchádza súhlas hlavy štátu tak, že kompetencie šéfa tajnej služby môže plne vykonávať aj jeho námestník, za ktorého už môže vláda dosadiť Pavla Gašpara aj bez podpisu prezidentky.
Prezidentka oznámila, že si expresnú zmenu štatútu SIS vyžiada, a podľa jej obsahu bude postupovať.
Tajná služba je štandardnou inštitúciou demokratického štátu. Slúži na jeho vnútornú aj vonkajšiu ochranu, a je dôležitou súčasťou ústavných orgánov.
V podmienkach Slovenska sa ale tajná služba stala súčasťou mocenských a majetkových zápasov, pričom sa zúčastnila aj takých zločinov, ako bol únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša, či podvodné prerozdeľovanie majetku štátu.
SIS sa ani po viac ako 30 rokoch samostatného Slovenska nestala rešpektovanou inštitúciou, naopak, v rozhodujúcich zápasoch o očistu spoločnosti od korupcie stála na zlom brehu. V tomto kontexte je veľmi dôležité aj súčasné dianie okolo Pavla Gašpara ako možného šéfa SIS. Reakciu prezidentky možno chápať ako nesúhlas s ďalším zaťahovaním tajnej služby do role slúžky politickej moci. Naopak, trvanie vlády na tomto jedinom mene je možné chápať iba ako snahu o pokračovanie praxe, v ktorej je tajná služba nástrojom vlády na upevnenie svojej moci, diskreditáciu oponentov a dosahovanie finančných a iných osobných záujmov.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.