predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan by mal vyvodiť zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na rozhodnutie ÚS o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov. Niekto podľa premiéra musí niesť zodpovednosť za medializáciu rozhodnutia súdu predtým, ako bolo doručené dotknutým stranám. Nevylúčil ani novelizáciu zákona o Ústavnom súde v oblasti lehôt na rozhodnutie o merite veci.
„Medzi doručením rozhodnutia o pozastavení účinnosti a samotným rozhodnutím bolo niekoľko hodín,“ skonštatoval premiér s tým, že preukázateľne tak niekto z ÚS poskytol informácie médiám „znepriateleným voči vláde“. Nič podobné sa podľa Fica histórii rozhodovania ÚS nestalo. Preto poznamenal, že ak by mal kompetencie odvolať predsedu ÚS, urobil by to. Nepredpokladá, že tak urobí súčasná prezidentka Zuzana Čaputová, nový prezident by však podľa neho mal.
Predseda vlády tiež žiada vysvetlenie, prečo sa ÚS rozhodol prelomiť zaužívanú rozhodovaciu prax a rozhodol o pozastavení účinnosti ešte pred zverejnením legislatívy. Pýta sa, aký to bol politický tlak, ktorý ÚS nútil k takémuto rýchlemu konaniu.
Zároveň premiér vyzval ÚS, aby rýchlo rozhodol aj o merite veci a obsahu legislatívnych zmien, ktorých účinnosť sa pozastavila. Novela podľa neho obsahovala množstvo užitočných zmien, poukázal napríklad na otázku detencie. Nevylúčil, že by sa do budúcna pre ÚS stanovili lehoty na rozhodnutie o merite veci.
Na pódiu počas tlačovej konferencie predsedu vlády Roberta Fica stálo 5 politikov a z toho štyria sú dôvodne podozriví zo spáchania rôznych skutkov, za ktoré by ich mohli postaviť pred súd. Zatiaľ sa to síce nestalo, ale aj táto skutočnosť dnes stála za brutálnym útokom nielen na predsedu Ústavného súdu, ale v podstate na celú inštitúciu.
Robert Fico rád opakuje, že dosiahol svoj vytúžený cieľ, teda, že Špeciálna prokuratúra bude zrušená. Lenže nie je to celkom tak. Jeho hlavným, aj keď trochu skrytým, cieľom bolo presadiť novelu Trestného zákona. V nej boli také ustanovenia, ktoré by v podstate vymazali trestné činy stoviek či tisícov ľudí a medzi nimi by sa mohli „len tak náhodou“ ocitnúť aj páni z pódia.
A ani s tým rušením Špeciálnej prokuratúry to nemusí byť celkom tak ako si to predstavuje. Ústavný súd sa jej rušením ešte v budúcnosti zaoberať bude. Ak Robert Fico vyzýva predsedu Ústavného súdu, aby sa vzdal funkcie a hovorí, že ak to nespraví, tak požiada budúceho prezidenta, aby sa o jeho pád postaral, nerobí nič iné le surovo útočí na podstatu demokratického delenia moci a prezrádza svoj strach z toho, že mu to valcovanie nakoniec nemusí priniesť želané ovocie.
Predseda vlády nevidí nič protiústavné na zmenách trestných sadzieb či hraníc škody pri majetkovej trestnej činnosti. Naznačil, že vláda je pripravená prísť aj s ďalšou novelou Trestného zákona. Pravdepodobne by sa mohla predložiť na aprílovú schôdzu parlamentu. Návrh však podľa Fica ešte musí odsúhlasiť koaličná rada. „Začíname pracovať na novelizácii Trestného zákona, ktorá sa sústredí na užitočné veci, ktoré by za normálnych okolností ÚS určite pustil, len nemal čas, lebo potreboval pod tlakom rýchlo rozhodnúť,“ skonštatoval Fico.
Rozhodnutie ÚS vníma poslanec parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) s obavami, či sa nevytvára precedens medzi trojdelením moci v štáte - medzi výkonnou, súdnou a zákonodarnou mocou. „Vnímam toto rozhodnutie ako niečo, čo môže narušiť túto rovnováhu, a tým aj princípy ústavnosti,“ podotkol. Poradca premiéra David Lindtner označil rozhodnutie ÚS za politicko-právne.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.