čo znamená rozhodnutie českej vlády? Z čoho vychádza, čo vypovedá o Česku a o Slovensku?

Štefan Hríb: Mne sa zdá, že sa tu ukazuje skoro až civilizačný rozdiel medzi súčasným Slovenskom a súčasným Českom, z viacerých dôvodov. Nejde tam iba o fakt, že Česko podporuje úsilie Ukrajiny ubrániť sa a my podporujeme úsilie Ruska zabrať čo najväčšiu časť Ukrajiny. Podľa mňa je to hlbšie. Je zaujímavé, že my si historické udalosti nepamätáme, aj keď sa nás týkajú. Pred druhou svetovou vojnou sa Hitlerovi ustúpilo, dostal kúsok Československa, aby nebola vojna, ale výsledkom bola svetová vojna. Česi to majú hlboko v historickej pamäti, že sa im to stalo, že im vzali Sudety. A my? My si z toho, keď sa ustúpilo Hitlerovi, pamätáme, že sme si vtedy založili štát. To je civilizačný rozdiel, že Česi si pamätajú historické fakty a my si historické fakty prispôsobujeme svojim záujmom. V tomto prípade vzniku štátu, hoci vznikol pod kuratelou Hitlera. A ďalej, august 1968 si Česi pamätajú ako okupáciu krajiny Moskvou, majú s tým spojeného Jana Palacha, vedia, že proti okupácii treba byť až po obeť vlastného života. My si august 1968 pamätáme ako niečo nepríjemné, ale súčasne sme získali federáciu, nejaké právomoci pre slovenské štátne orgány. Pritom načo sú nám formálne právomoci Bratislavy, keď štát bol pod úplnou kontrolou Moskvy? Ale takto si to pamätáme. Z tohto podľa mňa vyplýva postoj Česka a Slovenska voči pomoci či nepomoci Ukrajine. Česko vie, že ustupovať diktátorovi znamená, že najprv stratia časť územia a potom celé. My to máme naopak a to je civilizačný rozdiel – že máme klamlivý pohľad na vlastnú históriu, a preto robíme, čo robíme.

Martin Mojžiš: Ja dodám, že toto sa vždy týka polovice krajiny. A týka sa to oboch krajín. Teraz máme predsedu vlády Fica a ministra obrany Kaliňáka a predtým bol Naď, ktorý bol v tejto veci presný opak. Česi mali prezidenta Klausa aj Zemana, ktorý zareagoval na útok prekvapivo rozumne, ale Klaus je dodnes ešte proruskejší ako Fico. Čiže obe krajiny sú rozdelené na polovicu a ide o to, v ktorom čase ktorá vyhrá. U nás vo väčšej miere vyhráva tá proruská časť, ktorá sa často schováva za slovenský nacionalizmus. Pravda je taká, že tie vlády si teraz nemajú čo povedať. Tá formálna vec, že spolu rokujú, len dáva signál, že sme si bližší, napriek rozdeleniu. A Česi podľa mňa správne uznali, že ten signál je falošný a že sa nemá vydávať. Nie je to aktívne vyjadrenie, že s tými Slovákmi my nechceme nič mať, ale je to stiahnutie signálu, ktorý sa stal nepravdivý. A ja si myslím, že ak v tomto budeme pokračovať, môžeme očakávať ešte aktívnejšie vyjadrenia od Čechov aj od iných partnerov.