Hudba je na demonštráciách „proti niečomu“ občas problematická, toto však bolo zhromaždenie „za niečo“ – na podporu Ivana Korčoka. A hudba mala veľký význam.
Skvelý bol line-up: Hex (2x) sa aj v unplugged verzii prejavil ako skvelá koncertná kapela. David Koller prišiel podporiť Slovensko za Česko a Moravu, na pódiu mal slovenského basáka Mareka Minárika. Emma Drobná, sprevádzaná na gitare Jakubom Kačicom (ktorý je inak fantastický bubeník aj basgitarista) dojala námestie Lennonovou Imagine a nádherným textom Ivana Štrpku, ktorý ho napísal v roku 1989 pre Deža Ursinyho.
Moderátori Kristína Tormová a Ludwig Bagin zo zhromaždení Dosť bolo Fica sa držali v pozadí a šlo im to veľmi fajn.
Rovnako skvele – z hľadiska posolstva kampane aj momentálneho zážitku - boli vybraní speakeri. Zuzana Kronerová, svojim hlasovo hrejivým, no obsahovo ráznym prejavom rozohriala námestie. Michal Handzuš sa dopredu ospravedlnil za rečnícke hendikepy, ale prejav ml skvelý - využíval motív fair play a pripomenul aj rok 2002, keď takto stál pred plným námestím po zisku prvého titulu majstrov sveta v ľadovom hokeji.
Prekvapením a potešením večera bola Vica Kerekeš, ktorá sa ako Maďarka prihlásila k spoločnému Slovensku. „Bolí ma, až mám chuť kričať, keď z úst niektorých predstaviteľov Maďarov na Slovensku počujem, že my Maďari sa máme zaoberať len sami sebou a naše názory sú najdôležitejšie. A kde sú potom Rómovia, Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, Česi - a Slováci? Veď my spolu sme Slovensko,“ povedala a dodala: „Ozaj má byť našou cestou človek, ktorý je prepojený s vládou, ktorá ututlala aj Hedvigu Malinovú?“ Pôvabný bol pritom jej silný prízvuk a báseň od Sandora Pettõfiho zapôsobila burcujúco. Tú prečítala v originále. Preklad čítal Alexander Bárta, ktorý sa potom odmietol pasívne hanbiť za súčasné Slovensko.
Vrchol večera patril Ivanovi Korčokovi. Jeho prejav bol voči protikandidátovi nekonfrontačný, a týkal sa hodnôt, aké Pellegriniho zďaleka obchádzajú. Začal námestím, na ktorom sa odohral 17. november, a zdôraznil politiku ako službu pre ľudí. Bola to silná reč, môžete si ju celú prečítať tu.
Ivan Korčok na záver zdôraznil to, čo naša kampaň v .týždni: Každý hlas môže rozhodnúť, tak sa ešte skúsme poobzerať okolo seba a získať ďalšieho voliča (najlepšie z tých, ktorí neplánujú voliť).
Z pódia odišiel vo veľkom štýle: Ľudia utvorili koridor a on kráčal pomedzi nich až k Manderláku. Záver patril hymne a potom ešte pár skladieb zaspievali Hex a Emma Drobná.
Ivan Korčok chytil momentum, je na vlne. Bude ešte treba naozaj každý hlas, no je dôležité, že predstava ďalšieho dobrého prezidenta je reálna.
4. 4. má Ivan Korčok 60 rokov - jeho zvolenie by bol pekný dar. Tak sa naň v sobotu zložme.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.