erika Tomáša poznám z TV Markíza. Martinu Šimkovičovú poznám z TV Markíza. Jej riaditeľku tlačového oddelenia Petru Demkovú na ministerstve kultúry poznám z TV Markíza. Robert Fico vďačí za svoju politickú kariéru médiám, novinárom a hlavne TV Markíza. Robert Kaliňák bol voľakedy vďačný, keď mu TV Markíza dala priestor.
Erik Tomáš po príchode do TV Markíza vystupoval ako konzervatívny novinár, ktorý sa chcel priateliť skôr s Lipšicom ako Ficom. Socialistov nemal Erik Tomáš rád.
Martina Šimkovičová sa vôbec nejavila ako národniarka, skôr bola rada, keď mala niečo pekné na sebe. O politiku sa veľmi nezaujímala. Žila si svoj život. Priatelila sa s LGBTI+ komunitou. Mala žltý Renault a bola, myslím si, spokojná.
Petra Demková bola asistentka réžie v Teleráne a o politiku sa nezaujímala. Neprejavovala sa verejne ako niekto, kto je na strane agresora. Nemala ambície ťahať nás do Ruska. Spolu so sestrou sa snažili vykonávať svoju prácu dobre a aj ju dobre robili.
Róbert Fico v mladosti denne navštívil tri mediálne domy a ponúkal už spravované témy. Chcel za to len jedno. Aby ho citovali a vždy dodal, ako sú médiá pre demokraticky svet dôležité.
Róbert Kaliňák, keď videl kameru, vždy mal niečo na jazyku. Veľmi rád chodil do relácie SITO. Raz mu dokonca pred reláciou prišlo zle. Päť minút pred spustením relácie dostal telefonát a nedokázal sa z neho prebrať (bolo mu zle). Vtedy TV Markíza počkala a posunuli kvôli nemu vysielanie.
Nemyslím si preto, že novinári nesú nejakú zodpovednosť za stav Slovenska. Samozrejme, sú medzi novinármi aj čierne ovce, štedro platené PR agentúrami alebo black PR agentúrami. Ale to sa deje všade na svete. Veď ich platil aj Smer. Preto Fico kričal o novinárskych prostitútkach. On bol v koncoch, keď potreboval ich (ním platených novinárov), aby sa za neho postavili (v čase vraždy Kuciaka).
On dodnes nepochopil, že prostitútky sa predávali, kým ich nebolo vidieť. Preto sú prostitútky prostitútkami, lebo sa za peniaze predávajú. Mohol sa opýtať Flašíka, alebo v Zlatom kľúčiku, ako to je s prostitúciou? Mohol sa opýtať Paľa Ruska, ako chodili blonďavé medvedíky ku nemu na 15-minútové rýchlovky do jeho kancelárie. Časom medvedíky menili farbu vlasov. Ale výsledok sa od medvedíkov očakával rovnaký.
Ak sa teda dnes pýtate(me), prečo vláda potrebuje štátnu televíziu a mení kvôli tomu zákon…. Tak odpoveď je jednoduchá. Lebo ju potrebujú a bývalá vláda zmenou zákona o financovaní RTVS im veľmi pomohla.
Fico dnes vie, že nemusí chodiť za novinármi. Novinári budú chodiť za ním. Tak ako chodili za Palom Ruskom. Je to jednoduchšie.
„Fico si už teraz s oligarchami vyberá svojho nástupcu. Je ním Taraba.“
Princíp štátnej televízie ma jedno čaro. Ak ovládate tajnú službu a máte v rukách štátnu televíziu a ku tomu máte v rukách propagandu šírenú cez Facebook tak viete, že do dvoch rokov ovládnete oficiálny priestor a aj jeho šedú zónu. A o tu šedú zónu ide.
Fico vie, že šedá zóna znamená strach zo zverejnenia informácii. Bude mať v rukách trojjedinú moc médií, SIS a politiky. Oficiálne médium RTVS, TASR, Facebook a SIS. Po spojení tohto vzácneho „elixíru moci“ nastane pokoj (ale len u neho). Pokoj potrebuje Fico najviac. Pellegrini pokoj získal v prezidentskom paláci.
Zvyšok vo vláde a parlamente svoj pokoj nenájde. Budú v strese. Vo veľmi veľkom strese. Lebo „elixír moci“ ich kedykoľvek zomelie. A tak oficiálne sa bude útočiť na opozíciu a novinárov, ale neoficiálne — potme — bude „elixír moci“ budovať tvrdú päsť strachu ktorá paralyzuje ľudí, ktorí sú pri moci.
Fico si už teraz s oligarchami vyberá svojho nástupcu. Je ním Taraba. Akurát nevie, ako ho majú odprezentovať spojencom. Ale na to tu bude vybudovaný „elixír moci“, aby sa z Tarabu stal politik prijateľný pre západ a hlavne východ. Ak sa tak nestane, môže nastať problém medzi elitami a vtedy padne Fico a vláda. Fico už dlho vládnuť nechce. Nástupca zatiaľ nie je až tak populárny, ako by potrebovali.
RTVS je garantom moci a dnešná opozícia to mala vedieť keď prijímala zákon o zmene financovania. A práve preto ju potrebuje vládna koalícia ovládnuť. Vznikne štátna televízia.
Autor je dokumentarista, publicista a producent.