podľa Korčoka je toto „dobrý čas zamyslieť sa nad tým, ako k EÚ pristupujeme, čo členstvo znamená, ale aj nad tým, čo o Únii počúvame od našich súčasných vládnych predstaviteľov“.
Myslí si, že „v dnešnej situácii treba pripomenúť základný cieľ EÚ - vytvoriť taký model spolupráce medzi niekdajšími rivalmi, že sa ich spory už nikdy nebudú riešiť vojnou. Toto sa podarilo, a dá sa povedať, že mier je tam, kde je EÚ, a kde nie je, tam je, bohužiaľ, vojna.
Bez rozšírenia, ktorého bolo Slovensko roku 2004 súčasťou, by základná motivácia zakladateľov EÚ bola len prázdnym heslom. Na toto nezabúdajme.“
Ďalej hovorí, že postoje súčasnej vládnej moci smerom k EÚ považuje „za bizarné, nebezpečné a v rozpore s tým, čo sa volá národno-štátne záujmy. Vláda používa o EÚ rétoriku, akoby išlo o nášho úhlavného nepriateľa a zároveň naťahujeme vystretú ruku za peniazmi, ktoré si nárokujeme, akoby boli naše vlastné“.
Vyzýva vládu, aby: 1) zreteľne zadefinovala aspoň jeden dôvod okrem financií, pre ktorý považujeme naše členstvo v EÚ za životne dôležité 2) preložila do ľudskej reči svoju tézu o suverenite a prestala ňou strašiť a 3) aby pomenovala a vyargumentovala, čo chce v EÚ zmeniť, a prečo, a s kým, a s akými spojencami chce tieto zmeny presadiť.
Tvrdí aj, že rozumie občanom, „ktorí vlastne zažívajú Úniu permanentne hasiacu nejakú krízu. Únia zďaleka nie je dokonale fungujúca inštitúcia. Je namieste kriticky pomenovávať čokoľvek, s čím máme problém, ale treba to robiť na základe argumentov, a nie ideologických hesiel, ktoré majú často úroveň krčmovej debaty“.
Priznáva, , že aj v politickom priestore, ktorý reprezentuje, „musíme prejsť sebareflexiou, ako o EÚ komunikovať“. Najväčšou výzvou je podľa neho „naplno si uvedomiť, že o EÚ sa rozhoduje doma“.