poslanci sa po zrýchlenom prerokovaní a schválení opäť vrátia k zákonu o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Prezidentka SR Zuzana Čaputová sporný zákon vetovala s tým, že je presvedčená o jeho nesúlade minimálne s časťou Ústavy SR a navrhuje Národnej rade SR pri opätovnom hlasovaní neprijať zákon ako celok. Schváleným zákonom sa podľa hlavy štátu výrazne oslabuje procesná ochrana vlastníkov nehnuteľností dotknutých vyvlastnením. Keďže ide o pomerne širokú škálu strategických investícií, na ktoré by sa mal zákon uplatňovať, existuje vysoká pravdepodobnosť zásahu do vlastníckeho práva značného počtu vlastníkov. K pôvodnému návrhu zákona o strategických investíciách bolo v skrátenom pripomienkovaní podaných 499 pripomienok, z toho 195 zásadných a na rokovanie vlády bol návrh zákona predložený s rozpormi.
„Prezidentka nespochybňuje, že zdĺhavá výstavba strategických investícií môže spôsobiť štátu značné hospodárske škody, nepovažuje ich však za novú mimoriadnu okolnosť, ktorá by nastala náhle, preto podľa jej názoru neboli naplnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie,“ informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec. Schváleným zákonom sa majú upraviť podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda rozhodne, že sú strategickou investíciou. Podľa hlavy štátu pojem strategickej investície je v zákone definovaný rozsiahlo a dáva vláde pomerne širokú úvahu pri určovaní investičných projektov, pri ktorých bude možné využiť také inštitúty zákona, ktoré zasahujú aj do ústavou chráneného vlastníckeho práva.
Podľa Ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa zákona proti rozhodnutiu o vyvlastnení nie je prípustné odvolanie. „Ako opravný prostriedok tak ostáva jedine správna žaloba, ktorá ale podľa Správneho súdneho poriadku nemá ex lege odkladný účinok. Ak vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom konaní dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na vyvlastnenie okrem určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, vydá na návrh vyvlastniteľa tzv. medzitýmne rozhodnutie obsahujúce výroky o vyvlastnení práv k pozemku alebo k stavbe,“ vyplýva z rozhodnutia hlavy štátu. V praxi to môže znamenať, že toto medzitýmne právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení bude spôsobilým právnym titulom pre zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností s dopadmi na vlastnícke práva vyvlastňovaného subjektu, avšak bez právoplatného rozhodnutia o primeranej náhrade za vyvlastnenie, a navyše bez procesnej ochrany vlastníckeho práva v podobe riadneho odvolania.
Schváleným zákonom sa tiež upravujú viaceré osobitosti v rámci posudzovania vplyvov strategickej investície na životné prostredie, stavebného konania a kolaudačného konania. „Vláda rozhodujúca o strategickej investícii, resp. investor schválenou úpravou budú mať zákonom dané oprávnenie si autonómne a prípadne aj účelovo vykladať záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je komplexným dokumentom v oblasti ochrany a využívania území v danej lokalite,“ upozornila Zuzana Čaputová. Prezidentka to považuje za neproporcionálny zásah do rovnováhy vzťahu medzi verejným záujmom na výstavbe významných investícií a právom občanov a obyvateľov konkrétneho územia prostredníctvom územného plánu definovať využívanie tohto územia. „Navyše, v spojení so skutočnosťou, že schválený zákon bol schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní a výsledné znenie schváleného zákona sa podstatne zmenilo oproti zneniu z medzirezortného pripomienkového konania, k zmenám sa nemohla relevantne vyjadriť odborná obec a ani dotknuté subjekty verejného a súkromného práva,“ dodala.
Ministerstvo dopravy SR, ktoré zákon o strategických investíciách pripravilo, očakáva od neho zrýchlenie prípravy a realizácie významných investičných projektov. Poslanci schválili zákon 24. apríla zrýchlene s mnohými úpravami, ktoré značne menia pôvodný návrh. Strategickou investíciou majú byť už aj projekty s nákladmi nad 50 miliónov eur, pričom predtým to malo byť nad 100 miliónov eur. Požadovaný podiel verejného vlastníka strategickej investície sa tiež znižuje na polovicu - zo 100 % na 50 %. Podľa schválenej spoločnej správy výborov s tridsiatkou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa to týka aj investorov napríklad v energetike, ktorí majú podiel verejného vlastníka nad 50 %. Výstavba dopravnej infraštruktúry na Slovensku trvá príliš dlho, v niektorých prípadoch od začiatku prípravy až do ukončenia výstavby aj 14 rokov. Strategickými investíciami mali byť najmä projekty dopravnej infraštruktúry TEN-T, ako sú napríklad chýbajúce úseky D1 Turany - Hubová, D3 na Kysuciach, či R4 od Prešova k hranici s Poľskom. Opozícia vzniesla k zákonu viaceré zásadné výhrady.
„Cieľom návrhu zákona je optimalizovať, zefektívniť a spriechodniť procesy pri strategických investíciách, ktoré sú realizované z podnetu štátu a samospráv,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). „Ide o procesy v oblasti majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, skrátenia lehôt povoľovania investičných projektov, posudzovania vplyvov na životné prostredie, od stavebného konania až po kolaudáciu,“ podotkol. Zákon tiež preberá európsku smernicu o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) upozornil, že návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv. „Neprimerane oslabuje postavenie účastníkov rôznych konaní a procesov, či už vyvlastňovacieho, územného, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Návrh zákona obmedzuje kontrolu verejných zákaziek, a tým aj hospodársku súťaž,“ uviedol Ondrej Dostál. Poslanec Ivan Štefunko (Progresívne Slovensko) kritizoval, že pre rozporuplné podmienky v návrhu zákona sa môže strategickou stavbou stať čokoľvek. „Otvárajú tým priestor pre projekty robené narýchlo a nekvalitne,“ podotkol s tým, že zákon bol veľmi dobrý svojim zámerom, ale je veľmi zlý svojim prevedením.