ako píše Denník N, predseda SNS Andrej Danko bol dnes hosťom internetového rádia Infovojna, ktoré zdieľa proruské postoje. Tam povedal, že sa rozhodne až podľa toho, čo mu odporučí predseda vlády. „Jediný človek, ktorý mi môže povedať, že tam mám ísť, je Robert Fico. Ak Robert Fico odkáže, že mám byť súčinný, ja sa postavím vedľa toho, kto ho má zastupovať, predpokladám Roberta Kaliňáka,“ vyhlásil.
Vicepremiér Robert Kaliňák dnes na tlačovej konferencii k stavu premiéra uviedol, že ešte nemal čas zamyslieť sa nad ponukou prezidentky Zuzany Čaputovej a jej nástupcu Petra Pellegriniho, ktorí pozvali predsedov politických strán do prezidentského paláca s cieľom upokojiť situáciu. Tvrdí, že o tom nemal možnosť komunikovať ani s premiérom Ficom.
Danko sa ide radiť s Robetom Ficom, ktorý bojuje o život, či má ísť na nejaké stretnutie k prezidentke. Absurdné.
A aj ten večne sa usmievajúci Kaliňák, ktorý pred pár hodinami chcel na znak uzmierenia podať autorovi tohoto textu počas tlačovej konferencie na Úrade vlády ruku, ešte nevie, čo Smer urobí. Predpokladám, že sa nakoniec predsa len nechajú uprosiť. Jednoducho to všetko, čo tu páni a dámy z vládnej koalície od okamžiku útoku na predsedu vlády predvádzajú, je dobre premyslená stratégia.
Na jednej strane volať po uzmierení a na strane druhej presviedčať verejnosť, že za všetko zlé, čo sa tu deje, môže opozícia a novinári. Robia to cielene, každý deň pri každej príležitosti. Len slepý nevidí a nepočuje, že volanie po uzmierení je len vábničkou, aby opozícia spadla do pripravenej pasce a zaviazala sa k akejsi forme poslušnosti.
Dobrosrdečnému Šimečkovi sa to už podarilo vyhlásením, že ponúkajú 100 dní pokoja. Zaväzujú sa k niečomu, čo koalícia dodržiavať ani náhodou nechce a nebude. Ani Robert Kaliňák, ani Andrej Danko, ani budúci prezident to s uzmierením nemyslia úprimne.
A to nehovorím o Blahovi, ktorý volá po odplate. Oni teraz potrebujú zahnať svojich súperov do kúta a zalepiť im ústa. Potom sa pustia do práce a využijú atentát na to, aby mohli efektívne, bez kriku opozície, novinárov a verejnosti presadiť všetky zákony, ktoré povedú k nastoleniu autoritatívneho systému.
V prípade, že opozícia spadne do nastavenej pasce, pôjde to ako po masle. V prezidentskom paláci sa moc vládnych politikov posilní a paradoxne im v tom pomôže naivita opozície.