5. mája sa ma v Handlovej pre moje politické názory pokúsil zavraždiť aktivista slovenskej opozície. Skvelý zdravotnícky tím v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici zabránil najhoršiemu. Teraz sa už rovnako kvalitne ambulantne o mňa stará Nemocnica sv. Michala v Bratislave. Ak všetko pôjde optimálne, postupne by som sa do práce mohol vrátiť na prelome júna a júla.
Je načase, aby som urobil prvý krok. A tým je odpustenie. Necítim žiadnu nenávisť voči neznámemu človeku, ktorý ma dostrieľal. Nebudem voči nemu vyvíjať žiadne aktívne právne kroky ani žiadať náhradu škody. Odpúšťam mu a nech si to, čo učinil a prečo tak učinil, vysporiada on sám vo svojej hlave. Nakoniec je evidentné, že bol len poslom zla a politickej nenávisti, ktorú politicky neúspešná a frustrovaná opozícia rozvinula na Slovensku do nezvládnuteľných rozmerov.
Treba očakávať, že protivládne médiá, politické mimovládne organizácie financované zahraničím a opozícia začnú pokus o moju vraždu bagatelizovať. Že išlo iba o útok poblúzneného človeka, že medzi ním a opozíciou neexistovali žiadne prepojenia, že poškodenie môjho zdravia nie je vážne. Vždy som si chránil svoje súkromie, preto aj teraz sa obmedzím na len konštatovanie, že útok mi spôsobil vážne poškodenie zdravia, opakované operácie, veľa bolesti a utrpenia. Bude malý zázrak, ak sa do práce vrátim o niekoľko týždňov. Chcem požiadať protivládne médiá, najmä tie, ktoré sú spoluvlastnené finančnou štruktúrou G. Sorosa, aby sa nepúšťali touto cestou a rešpektovali nielen závažnosť dôvodov pokusu o vraždu, ako aj následkov tohto pokusu. A opäť ich vyzývam, aby urobili už známy test Robertom Ficom. Ako by sa správali, keby sa niečo obdobné stalo jednému z lídrov slovenskej opozície a útočníkom by bola osoba s prepojeniami na SMER – SSD.
Ak sa niekto zamýšľal nad tým, či premiér pri prvom vystúpení bude chrliť hnev alebo dá prednosť sebaľútosti, tak sa zamýšľal zbytočne: premiér zvládol oboje.
Robert Fico povedal, že odpúšťa, ale zároveň vyhlásil nepravdivo hneď v úvode atentátnika za aktivistu opozície. Pravda je taká, že atentátnik sa síce zúčastnil na protestoch proti jeho vláde, ale zúčastnil sa aj na stretnutí proruských Slovenských brancov, čiže atentátnik je jednoducho zmätený, vyšinutý a celkovo mimo.
Lenže to Robert Fico odmieta — odmieta fakt, že atentátnik je osamelý vyšinutý útočník, lebo potrebuje hoax, že atentátnik bol súčasťou opozície. Fakty môžu byť ignorované, Robert Fico presne vie, ako to bolo, prečo sa atentát odohral, aká je motivácia útočníka, nemusí čakať na žiadne vyšetrovanie polície, na žiadne rozhodnutie súdu. On vie všetko, je vševedúci. Je žalobcom i sudcom, ale nie kvôli tomu, aby privolal hnev na osobu atentátnika — Cintulu využíva len ako odrazový mostík na obžalobu aj odsúdenie celej slobodomyseľnej časti spoločnosti, ktorá pritom s Cintulom ani atentátom nemá vôbec nič spoločné.
Nie, Robert Fico neprekvapil. Len otázka cui bono v súvislosti s týmto atentátom dostala jasnú odpoveď. Ak sa slobodomyseľná časť spoločnosti nechá teraz umlčať, utĺcť lžami, hoaxami a polopravdami, tak nemá šancu — priaznivci neslobody dosiahnu všetko, čo budú chcieť.
Nemám žiadny dôvod veriť, že išlo o útok osamelého pomätenca. Už niekoľko mesiacov verejne komunikujem, že pravdepodobnosť atentátu na vládneho politika sa na Slovensku blíži k istote. Hovoril som to verejne v médiách a na tlačových konferenciách, povedal som to všetkým veľvyslancom krajín EÚ a NATO na Slovensku, tému som otváral aj na viacerých bilaterálnych stretnutiach s mojimi partnermi. Pred niekoľkými týždňami som na rokovaní vlády dokonca požiadal ministrov, aby nechodili do davu. Nie, nemal som žiadnu spravodajskú informáciu. Ale moje skúsenosti z 32 ročného pôsobenia v politike ma varovali.
Počas dlhej politickej kariéry som sa vždy opieral o základné politické právo na iný názor a principiálne nesúhlasím s politikou jediného správneho názoru, ktorú dnes tvrdo presadzujú niektoré veľké západné demokracie. Odmietam zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín či násilný vývoz demokracie do krajín, ktoré sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Slovensko nemá ekonomické a vojenské nástroje na silové presadzovanie svojich záujmov. Musíme sa preto neustále usilovať o dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva a mať odvahu pomenovávať veci pravdivo bez ohľadu na to, akej veľkej krajiny sa dotýkajú. Ak má malá krajina, akou je Slovensko, politických lídrov s takouto výbavou, nemá to v medzinárodných vzťahoch vždy jednoduché. Nie všetky veľké demokracie boli nadšené, keď som odmietal bombardovanie Belehradu alebo stiahol slovenských vojakov z Iraku, blokoval zavedenie povinných kvót pre nelegálnych migrantov či radikálne odmietal návrh na zrušenie práva veta pre členské štáty EÚ. Sebavedomá suverénna slovenská zahraničná politika vychádzajúca síce z členstva v EÚ a NATO, ale orientovaná na všetky štyri svetové strany, nie je jednoducho v móde. Situácia vo vzťahoch medzi mojou politickou reprezentáciou a partnermi v EÚ a NATO sa vyhrotila po ruskom útoku na Ukrajinu, kde sme odmietli poskytnúť Ukrajine okrem humanitárnej pomoci akúkoľvek vojenskú pomoc zo štátnych zásob a kde naďalej zásadne uprednostňujeme mier pred vojnou. Je to práve konflikt na Ukrajine, ktorý v EÚ a NATO ešte viac posilnil, doslova posvätil koncept jediného správneho názoru, a to, že vojna na Ukrajine musí pokračovať za každú cenu s cieľom oslabiť Ruskú federáciu. Kto sa s týmto jediným povinným názorom nestotožňuje, je okamžite označovaný za ruského agenta, je medzinárodne politicky odsúvaný na okraj. Je to kruté konštatovanie, ale v EÚ prestalo existovať právo na iný názor. Po vyhratých parlamentných voľbách v septembri 2023, keď sa SMERU – SSD podarilo zostaviť štvrtú vládu, začalo dochádzať k absurditám. Strana európskych socialistov, ktorej je SMER – SSD dlhoročným členom, namiesto blahoželania k víťazstvu vo voľbách pozastavila SMERU – SSD členstvo, preukázateľne pre iné názory na vojnu na Ukrajine a našu rezervovanosť pri podpore extrémnych názorov v etických otázkach. Počas zasadnutia V4 v Prahe došlo k pokusu, našťastie neúspešnému, o rozbitie tejto významnej štruktúry regionálnej spolupráce s odôvodnením, že Slovensko a Maďarsko majú na niektoré medzinárodné témy iné názory.
Nevôľa niektorých veľkých demokracií rešpektovať koncept suverénnej a sebavedomej slovenskej zahraničnej politiky sa stala vodou na mlyn slovenskej opozícii, ktorá sa v roku 2020 dostala k moci po tom, čo hrubo politicky zneužila doteraz nevyriešenú vraždu novinára a jeho priateľky proti mojej tretej vláde v rokoch 2016 až 2020. Vláda, ktorú v rokoch 2020 – 2023 vytvorila opozícia, sa plne podriadila záujmom veľkých krajín a predovšetkým po začatí vojny na Ukrajine okamžite prijala koncept jediného správneho názoru a doslova vyrabovala slovenské ozbrojené sily, znížila v zásadnej miere obranyschopnosť Slovenska a nekriticky sa postavila na stranu krajín presadzujúcich vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. Za to si mohla na Slovensku vláda robiť čokoľvek. V rokoch 2020 až 2023 došlo k masívnemu zneužívaniu trestného práva na likvidáciu opozície, bez dôkazov boli obviňovaní a do väzby posielaní predstavitelia opozície, boli podozrivé úmrtia vo výkone väzby. Ako opozičný líder som bol štyrikrát bezdôvodne obvinený za politickú činnosť. Celé tri roky sme upozorňovali EÚ na situáciu na Slovensku, nepadlo však ani jedno jediné slovo kritiky na adresu kvality právneho štátu na Slovensku a na vyčíňanie vlády pri zneužívaní trestného práva na likvidáciu opozície. Nikto, ani na pôde EÚ, ani z predstaviteľov jednotlivých veľkých západných demokracií, sa ani len nespýtal na úmrtie advokáta Krivočenka, generála Lučanského a na preukázateľne zmanipulované trestné konania. Pre veľké demokracie bolo podstatne viac ako právny štát dôležité mať na Slovensku k dispozícii politické sily, ktoré boli a sú pripravené urobiť čokoľvek pre cudzie záujmy, aj keď je to v príkrom rozpore so slovenskými národnoštátnymi prioritami.
Po parlamentných voľbách v septembri 2023, keď SMER – SSD postavil štvrtú vládu, opätovne so svojimi koaličnými partnermi potvrdil politiku suverénnej a sebavedomej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany. Súčasná opozícia, povzbudená ochrannou rukou veľkých demokracií v rokoch 2020 – 2023, pokračovala v útokoch a obviňovaniach vlády. Vedela a vie, že presadzovanie práva na iný názor a sebavedomej a suverénnej slovenskej zahraničnej politiky nemá veľkú oporu v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovensko členom. A súčasne dávala a dáva jasne najavo, že je zástancom jediného povinného názoru, je za vojnu na Ukrajine, je za zrušenie práva veta, považuje Rusko a Čínu za smrteľných nepriateľov. Od volieb v septembri 2023 stúpajúcej a dobre živenej opozičnej agresivite preto opäť nikto nenastavuje zrkadlo, ani médiá, ani mimovládne organizácie, ani hlava štátu, ani Brusel či NATO. Fyzické vyhrážanie sa významným vládnym politikom, ako to bolo napríklad v prípade poslancov NR SR Erika Kaliňáka a jeho manželky či Ľuboša Blahu, sa preto pre agresívnych predstaviteľov opozície stalo akceptovateľnou normou.
Nenávisť a agresivita súčasnej opozície, krytá a tolerovaná mienkotvornými médiami, mimovládnymi organizáciami financovanými zahraničím a žiaľ bez akejkoľvek reakcie medzinárodných organizácií vyvrcholila po úspešných prezidentských voľbách koaličného kandidáta Petra Pellegriniho na jar tohto roku. Bratislavská kaviareň agresívne, často aj fyzicky, útočí na vládnych predstaviteľov, opozícia vysiela na oslavy štátnych sviatkov platených provokatérov, ktorí hrubo urážajú ústavných činiteľov, herci po tom, čo politicky vystúpia na opozičných mítingoch, útočia na vládnych predstaviteľov počas divadelných predstavení alebo sú hrubo zneužívané priame prenosy RTVS. Opozícia neprejavuje žiadny rešpekt k výsledkom demokratických parlamentných volieb, k autoritám. A treba dodať aj to, že vláda SMERU – SSD nepristúpila po parlamentných voľbách v septembri 2023 k žiadnemu očakávanému revanšu za vyčíňanie opozície v rokoch 2020 až 2023, keď bola vo vláde.
Vážení priatelia, 15. mája v Handlovej to nebol útok nejakého pomätenca. Opozícia zneužíva to, ako veľké demokracie presadzujú jediný povinný názor v zásadných zahranično-politických otázkach a odmietajú suverénne postoje malých krajín. Vo vnútroštátnej slovenskej politike sa to prejavuje tak, že akékoľvek násilné a nenávistné excesy proti legitímnej vládnej moci sa na medzinárodnej úrovni tolerujú bez akéhokoľvek komentára. Opozícia nebola schopná posúdiť, pretože ju k tomu nikto nenútil, kam svojou agresívnou a nenávistnou politikou dostala časť spoločnosti a bolo iba otázka času, kedy dôjde k tragédii.
Dnes som už konštatoval, že po tom, čo sa mi stalo 15. mája, kedy som v Handlovej nešiel do davu, ale k malej skupine priateľsky mávajúcich ľudí, by som mal byť plný zlosti, nenávisti a pomstychtivosti. Odpor proti politikovi, s ktorým nesúhlasíte, sa nerieši tak, že ho zastrelíte. Naopak. Rád by som vyjadril presvedčenie, že všetka tá bolesť, ktorou som prešiel a prechádzam, poslúži niečomu dobrému. Ľudia mohli na vlastné oči vidieť, aká hrôza môže nastať, ak niekto nie je schopný demokraticky súťažiť a rešpektovať iný názor. Ani ja nie som žiadny politický anjel. Viem byť tvrdý. Ani vlády, ktoré vediem, neboli a nie sú dokonalé. Určite by sa mnohé veci dali robiť inak. A práve ponuka robiť veci inak a lepšie, mať iné názory, musí byť elementárnym základom akejkoľvek zmysluplnej demokratickej súťaže. Ponukou nemôže byť oponenta bezdôvodne zatvoriť alebo zákerne zabiť. Nad týmto sa opozícia bude musieť zamyslieť. Ak zotrvá na svojom súčasnom nastavení, hrôza z 15. mája, ktorú ste všetci mali možnosť vidieť prakticky v priamom prenose, bude pokračovať a budú ďalšie obete. Nepochybujem o tom ani sekundu.
Vážení priatelia, na záver zopakujem poďakovanie lekárom a zdravotníckemu personálu v Banskej Bystrici. Boli skvelí. Nemôžem zabudnúť ani na zdravotníkov v Handlovej a leteckú záchrannú službu. Vďaka patrí aj Vám za všetky prejavy podpory. O rozsahu tejto podpory sa dozvedám až teraz a bola a je neuveriteľná. Veľmi si to vážim. Verím, že sa spoločnosť upokojí a že sa čoskoro zmysluplne a pokojne stretneme. Všetko dobré a držme si palce.