zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.
Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ozrejmil, že cieľom bolo upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení. Pripomenul, že občania majú ústavou garantované právo na pokojné zhromaždenie, no často dochádzalo k pochybeniam. Pripomenul, že sa zavádzajú úlohy pre políciu a obce. „Musia intenzívne analyzovať žiadosti o zhromaždenia a byť schopní buď niektoré zhromaždenia dať od seba ďalej, alebo ich zakázať,“ uviedol.
Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. „Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv,“ píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.
Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. „Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov,“ uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.
Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam pod oknami dotknutej osoby. Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami.
Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.
Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.
Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.
Nová legislatíva by tiež mohla zaviesť ďalšie dôvody na dopustenie sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Ak to povaha priestupku umožňuje, podľa návrhu by mohlo byť možné sa ho dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Sprísniť by sa mohli sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Navrhuje sa tiež ustanoviť obdobné skutkové podstaty priestupkov, ktorými sa chráni výkon zhromažďovacieho práva, a to vo vzťahu k iným verejne prístupným podujatiam, ktoré výkon zhromažďovacieho práva nepokrýva.
Zvýšiť by sa mohla aj horná hranica pokuty v prípade úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania, vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Hranica by sa mohla zvýšiť z 99 eur na 1000 eur.
Policajt by mohol pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený vyžadovať od ľudí prevádzkujúcich elektronické komunikačné siete alebo poskytujúcich elektronické komunikačné služby údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie. Potrebný by na to mal byť aj súhlas prokurátora.
Vláda schválila tzv. lex atentát, ktorým reaguje na atentát na Roberta Fica. Tento zákon obsahuje niekoľko pozoruhodných zmien. Okrem obmedzenia konania zhromaždení pri obydliach politikov (či pri NR SR) ide napríklad o doživotnú rentu – práve pre Roberta Fica.
Nárok na benefity, ktoré mal doteraz len prezident, by po novom mal mať aj premiér, čo ostal na svojom poste dve celé volebné obdobia. A tým je na Slovensku len súčasný predseda vlády. Nie je preto žiadnych pochýb, že zákon je namodelovaný práve na jeho osobu. Ak prejde, bude mať doživotne nárok na plat poslanca (necelých 4-tisíc eur mesačne).
To však nie je všetko. Po novom budú mať ústavní činitelia nárok aj na „nehnuteľnosť“, doteraz to bolo len právo na užívanie „bytu“. Navyše pôjde o nehnuteľnosť „primerane vybavenú“. Ide tak o zjavný sémantický posun, ktorého význam je nám nateraz neznámy. Nepochybne si však náš prezident, premiér a predseda parlamentu polepšia. Napokon, to je aj zmyslom ich celého pôsobenia v politike. A o tom je aj „lex atentát“.