včera po 26 rokoch v slovenskej zahraničnej službe skočil môj obľúbený kolega Metod Špaček. Bol načas „prevelený“ z diplomacie do prezidentskej kancelárie, ako jej vedúci. Kancelár. Po návrate domov na MZV bol prepustený zo štátnej služby. A to skromne nepovedal, že mu vláda zrušila menovanie veľvyslancom pri OSN v New Yorku, ktoré vláda schválila na môj návrh. Slušne počkal na novú vládu… A tá nielen zrušila jeho menovanie, ale ho aj pre istotu prepustila.
Mrzí ma to. Metod bol talentovaný diplomat, v Budapešti bol mojím zástupcom niečo vyše roka. Jeden z mála našich diplomatov, čo hovoria maďarsky. Skutočnou maďarčinou a nie felvidéckou hatmatilkou. Znalý svojej agendy do detailov, pracovitý, absolútne spoľahlivý, diskrétny. Jeho skutočne silnou stránkou bolo ale medzinárodné právo. MZV malo problém získať a udržať dobrých medzinárodných právnikov. A Metod patrí do úzkej špičky, nielen na MZV, ale v štátnej službe ako takej, Pustiť takého človeka len pre to, že pracoval pre Smerom, SNS, Republikou, Matovičom a iným patvarom slovenskej politiky nenávidenou prezidentkou… To môže len hlúpo spravovaný štát.
Nikdy sme neboli bohvieako spravovaný štát. Mizerná administratívna kapacita, neustále politické čistky po každých voľbách a vládnych výmenách - takmer všade. Takto štát nemôže a nebude fungovať. Akosi sa nám to podarilo ustrážiť v diplomacii. Ale tomu je zdá sa koniec.
Dnes vidíme nielen na miestach štátnych tajomníkov a vysokých úradníkov nominácie z materskej škôlky, ku ktorým nikto nikdy nemôže mať elementárnu úctu a rešpekt. Nanajvýš súcit a pohŕdanie. Nahrádzajú si to detinskými videami, tupým vyhrážaním, produkciou trestných oznámení - aké sa páčia ich luzovoličom, lebo oni by chceli toho alebo onoho vidieť za mrežami.
„Takto štát nemôže a nebude fungovať. Akosi sa nám to podarilo ustrážiť v diplomacii. Ale tomu je zdá sa koniec.“
Iné nominácie - na ktoré je jeden koaličný partner neprekonateľný - sú v kategórii, ktorá by normálne bola na smiech. Hoci, smiať sa z mentálneho hendikepu sa nemá… U niektorých je aj označenie debil, len nadhodnoteným komplimentom. Latka personálnych nominácií nebola tak nízko nikdy za posledných 32 rokov.
Ľudia ako Metod odchádzajú v čase, kedy veľmi potrebujeme dobrú diplomaciu, silnú a profesionálnu rozviedku a spojencov, ktorí sa nás zastanú. Aby nás ochránili pred ruským fašistickým neoimperializmom, orbánovským revizionizmom a stratou dôvery spojencov. My sme sa radšej rozhodli byť ruskou vterkou, orbánovým pucflekom a myslíme si, že nás zachránia kaliňákovské tance na americkej ambasáde a v CIA. Smutný pohľad na vlasť v ktorej chceme žiť, mať deti, kariéru a v pokoji žiť až do konca.
FB/RASTISLAV KÁČER
PS1: Všetkých, ktorí boli nominanti a protežanti Smeru, SNS a pod. nechali predchádzajúce vlády nielen doslúžiť, ale bolo s nimi slušne zaobchádzané naďalej. Za Ivana Korčoka, mňa a ani Mira Wlachovského neodišla jediná stranícka tlačenka. Profesionálnu líniu držal aj Miro Lajčák. O veľvyslancoch a miestach v diplomacii sa nikdy nerokovalo na koaličnej rade. Tak to má byť. Však oni to „kolegovia“ vedia. Metod nebol protežant a ani stranícky nominant. Toto nie je len hanba šťuky. Je to kolektívna hanba mlčiacej inštitúcie.
PS2: Keď nám ktosi nalepil pred ambasaádu takú bielu nálepku, tak som ju fixkou dotvoril. Aby to nebolo také nedorobené.
Celý prispevok nájdete na tomto odkaze.