predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy dnes po rokovaní vlády SR upozornil na alarmujúci nárast výšky investičného dlhu vo vodárenských spoločnostiach. „Výška investičného dlhu predstavovala v roku 2018 sumu 5,6 miliardy eur. Na základe našej kontrolnej činnosti za ostatných päť rokov konštatujem, že toto číslo sa vyšplhalo už k úrovni 10 miliárd eur. Obce a mestá sa s týmto dlhom sami vyrovnať nevedia. Tu musí prebrať zodpovednosť aj štát a štát musí nastaviť udržateľný model financovania,“ povedal Andrassy.
Taktiež zdôraznil potrebu posilnenia kontrolných kompetencií, ako aj zavedenia sankcií. Podľa neho musia pripravované opatrenia zabezpečiť udržateľnosť a rozvoj vodárenskej infraštruktúry a dosiahnuť širšiu zhodu s obcami a mestami. „Táto téma nie je len o jednom rezorte, ale je prierezová medzi ministerstvami a obcami. Musí ísť aj o zmenu viacerých zákonov, ako napríklad Obchodného zákonníka alebo Zákona o štátnom podniku,“ informoval predseda NKÚ.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba po rokovaní vlády upresnil, že navrhnuté zmeny budú riešiť dlhodobé nedostatky. „Akcionármi vo vodárenských spoločnostiach sa ani teoreticky nebudú môcť stať neziskové organizácie napojené na obce, ale len obce, mestá a štát. Mestá a obce dostanú za niekoľko miliónov eur vodovody a kanalizácie, ktoré si prevedú na seba za symbolické euro. To znamená, že mestá a obce budú musieť zreálniť hodnotu týchto spoločností,“ konkretizoval Taraba.
Šéf envirorezortu taktiež poukázal na problém využívania príjmov z regulovanej činnosti na iné aktivity, čo je podľa neho neprijateľné. „Pre nás je neprijateľné, aby tento systém fungoval v takej šedej zóne, v akej je. Viem si predstaviť, že štát bude vstupovať do týchto spoločností. Štát musí mať zodpovednosť za kritickú infraštruktúru, pretože sa nejedná o lokálny problém,“ uzavrel Taraba.
NKÚ predložil dnes na rokovanie vlády SR správu z kontroly štyroch vodárenských spoločností. Úrad zároveň vláde SR odporučil prijatie viacerých legislatívnych zmien a strategických investičných opatrení, ktoré vláda SR vzala na vedomie. V tejto súvislosti Taraba dostal za úlohu predložiť návrh zmeny zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách do 60 dní.
Kontrola NKÚ sa zamerala na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, Podtatranskú vodárenskú spoločnosť, Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, pričom skúmala hospodárenie a obnovu verejných vodovodov a kanalizácií v rokoch 2021 až 2023. Podľa správy úradu sa tieto spoločnosti dlhodobo stretávajú s problémami v oblasti investičného dlhu na rozvoj a obnovu infraštruktúry, čo si vyžaduje prijatie strategických rozhodnutí a legislatívnych zmien.