Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci!
Michal Šimečka sa stal podpredsedom NR SR po povolebných politických dohodách všetkých strán, ktoré sa v septembrových voľbách 2023 dostali do parlamentu. Návrh na jeho nedemokratické a nekultúrne odvolávanie sa nesie v atmosfére hrubého osočovania celej jeho rodiny. Pretože som svedok života jeho starého otca Milana Šimečku, jeho otca Martina Šimečku a matky Marty Šimečkovej, považujem si za povinnosť, podať o týchto ľuďoch svedectvo a odvolávanie Michala Šimečku a ohováranie jeho rodiny zasadiť do širšieho kontextu udalostí, ktoré prežívame.
Prvá vlna útokov voči starému otcovi Milanovi Šimečkovi zo strany niektorých koaličných politikov a im naklonených médií spočíva v tom, že bol členom komunistickej strany a marxistický filozof. Milan Šimečka sa narodil v roku 1930. Ako 24. ročný prichádza prednášať marxizmus-leninizmus študentom medicíny a farmácie v Bratislave a v roku 1957 prechádza prednášať to isté na Vysokú školu muzických umení. Áno, v jeho knihách a prácach nájdeme pasáže, ktoré vyzdvihujú komunizmus a jeho ideológiu. Áno, dialo sa to v rokoch, kedy tisíce nevinných ľudí sedeli vo väzniciach. Ale Milan Šimečka sa neskôr nevyhýbal tejto dobe, nevyhováral sa na nič a som svedkom toho, ako si otvorene kládol otázku: „Ako to, že sme si ako mladí ľudia nevšímali, že z nášho okolia miznú ľudia?!“ Koľkí ľudia z ľavicovej kultúrnej sféry na Slovensku, ktorí navyše verejne podporovali popravy nevinných ľudí na začiatku 50. rokov, sa vedeli takto postaviť k svojej straníckej minulosti?
Ale v živote Milana Šimečku je podstatné niečo iné. Po okupácii v roku 1968 bol vylúčený z komunistickej strany. V rokoch 1970 až 1981 pracoval ako robotník. V roku 1981 bol zatknutý a 13 mesiacov bez súdu väznený. Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Až do roku 1989 bol pod neustálym tlakom ŠtB, jej výsluchov, domových prehliadok. V jeho byte bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie. Manželku Evu, vynikajúcu prekladateľku a angličtinárku, vyhodili z vysokej školy. Deti nemohli študovať. Napriek tomu mu do roku 1989 v samizdatoch vyšlo 5 zásadných diel ako Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a ďalšie a nespočetné množstvo článkov v rôznych samizdatových periodikách, ktoré písal pod svojím menom. Bol to on, kto sa zasadil za zblíženie kresťanského a sekulárneho disentu na Slovensku. Bol to on, ktorý bol v pokore až do konca života nositeľom nezlomného optimizmu, že život nakoniec porazí všetky ideológie.
Dámy a páni, prečo tejto vládnej koalícii nevadia iní ľudia. Napríklad, Vladimír Mináč, ktorý bol komunistom do roku 1989 a po ňom len noblesne vyhlásil: „Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti“ a hneď sa prehupol znovu do prvej spoločenskej línie? A ďalší a ďalší bývalí komunisti, ktorí sa podľa Mináčovho vzorca prehupli na národnú vlnu a ktorých dnes spokojne vyznávate. Je to preto, lebo chcete premeniť obraz dejín Slovenska do novembra 1989. Chcete dehonestovať disent a jeho významných predstaviteľov na Slovensku. Chcete urobiť z obdobia normalizácie pokojnú prechádzku sadom, aby sa vymazal kontrast s minulosťou niektorých vašich ľudí.
V tomto kontexte logicky nasleduje Michalov otec, spisovateľ a publicista Martin Šimečka. Narodil sa v roku 1957. Kvôli otcovej angažovanosti nemohol študovať. Vyučil sa v učilišti v Slovnafte, kde aj maturoval. Do roku 1989 pracoval ako ošetrovateľ, predavač, plavčík a kurič. Do roku 1989 publikoval v slovenských a českých samizdatoch, v samizdate mu vyšlo 5 knižných titulov ako Žabí rok, Džin a ďalšie. V samizdatoch publikoval pod vlastným menom. Stretávali sme sa u nich v domčeku, často obkolesení príslušníkmi ŠtB v Trnávke. Až do roku 1989 bol vystavený neustálemu tlaku ŠtB, výsluchom, odpočúvaniu. V roku 1988 sa zúčastnil Sviečkovej manifestácie. Martin Šimečka, aj so svojou manželkou Martou sa v čase normalizácie správali veľmi statočne. Teraz sa mu zo strany niektorých vládnych politikov a im spriaznených médií napríklad vytýka, že má 0,5 percentný podiel v Denníku N. Ak sa tým myslí, že na tomto podiele finančne profituje, tak odporúčam všetkým, aby si išli pozrieť jeho domček na Trnávke a aby si pre porovnanie pozreli niektoré domy vládnych politikov na bratislavskej kalvárii, alebo iných miestach na Slovensku.
Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom sa musím dotknúť ešte jednej, morbídnej skutočnosti. Pred nejakým časom niektorí vládni politici vyzývali podpredsedu NR SR, jeho syna Michala, aby sa v nejakej súvislosti dištancoval od svojho otca. Niektorí z nás sa snáď ešte pamätajú. V 50. rokoch sme mali na školách povinné čítanie o sovietskom pionierovi Pavlíkovi Morozovovi, ktorý udal svojho otca, že je kulak. Jeho otec potom putoval do Gulagu a Pavlíka mali z pomsty zabiť dedinčania. Táto legenda bola po čase spochybnená, ale jeho príbeh nám bol ako deťom dávaný za vzor. Zradiť, zaprieť svojho otca. To kde sme sa ocitli v roku 2024?
Ale v celom tomto prípade ide znovu o to isté ako pri Milanovi Šimečkovi. V čase, keď Martin Šimečka chodil na výsluchy, bol odpočúvaný a komunistami prenasledovaný, váš premiér bol v rokoch 1986 až 1989 členom komunistickej strany Slovenska. Zrejme ak sa niekto chce dnes zapísať do slovenských dejín čistý, ináč to nepôjde, ako zmeniť minulosť. Treba dehonestovať všetko, čo bolo pred rokom 1989, aby sme zostali čistí a ničím nepoškvrnení iba my, ktorí dnes vládneme. Dámy a páni, ale to nepôjde. Toto je spôsob snahy všetkých autoritatívnych vlád, že chcú na svoj obraz pretvoriť históriu, aby v nej zostali iba oni.
A nakoniec: symbolický odkaz Milana Šimečku: Nadácia Milana Šimečku. Vznikla ako prvá nadácia na Slovensku v roku 1991. Som jedným zo zakladateľov tejto nadácie. Hneď od svojho vzniku Nadácia spracovala projekt: Oral history 20. storočia na Slovensku. Sú v nej svedectvá súčasníkov na témy: česko-slovenské vzťahy za prvej republiky, holokaust, vysťahovanie Nemcov počas II. sv. vojny a po nej, výmena obyvateľov medzi Maďarskom a Slovenskom po II. sv. vojne, prenasledovanie komunistami v rokoch 1948-1989. V archívoch Šimečkovej nadácie je pre historikov uložená v spomienkach pamäť 20. storočia Slovenska. Prečo to neurobil niekto iný? Prečo to neurobila napríklad Matica slovenská? A môžeme ísť ďalej. Angažovanie sa Nadácie v rómskych otázkach. Pozrite si, čo všetko Nadácia urobila na tomto poli a porovnajte si jej činnosť s inými nadáciami, ktoré o sebe tvrdia, že im ide o blaho a kultúru národa.
Mimochodom, matka Michala Šimečku Marta Šimečková učila od roku 2015 na Záhorí na 2. stupni slovenčinu a nemčinu, najprv len pre rómske deti a neskôr v zmiešaných triedach. Samozrejme, radi si vypočujeme aj iné takéto príklady angažovanosti rodinných príslušníkov zo súčasnej vládnej koalície.
Všetko je to snaha o dehonestáciu celej rodiny. Tanec pri tyči, o ktorom sa niektorí vládni politici tak s radosťou zmieňujú. Hovorte radšej o tanci pri svetelnom semafore a úspešnom úniku z miesta činu.
A ešte jednu vec si treba všimnúť. Informáciu, že podpredseda parlamentu Michal Šimečka má byť odvolaný, priniesol ako prvý premiér Robert Fico. V rokoch 1990 až 1992 som bol predsedom parlamentu a až do apríla 1991 bol Vladimír Mečiar premiérom. Premiér mal záľubu oznamovať do médií, čo bude robiť parlament. Vždy som dal potom do médií oficiálne vyhlásenie, že o tom, čo bude robiť parlament, bude rozhodovať on, teda parlament a nie premiér. Znamená to, že Robert Fico sa dnes posúva do role politického lídra a hovorcu celej vládnej koalície. Bolo by dobré, keby sa pán premiér poučil nielen z udalostí novembra 1989, ale aj z ďalšieho ponovembrového vývoja, kde tieto vodcovské pozície mali na Slovensku vždy len obmedzený čas.
Táto vládna koalícia túži po nejakom novom začiatku. Prijíma zákony, ktoré amnestujú minulé trestné činy, ruší Špeciálnu prokuratúru a NAKA, kde by mohli byť svedkovia týchto trestných činov, do kultúry chce vniesť novú ideológiu, ktorá stojí na stavaní vlajkových stožiarov a v ich tieni presadzovaní „našich“ ľudí a teraz chce, pred mladými ľuďmi, ktorí si nepamätajú obdobie pred novembrom 1989, dehonestovať niektorých ľudí, aby „tie pravé dejiny Slovenska“ začali práve ňou. Ale znovu: to nejde. Vy máte síce silu odvolať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ale nemáte silu urobiť z klamstva a demagógie ideológiu štátu. Nie ste tu sami a tento štát nepatrí len vám!
Svoje vystúpenie zakončím tým, čím som začal. Politické rozdelenie postov v parlamente bolo dohodnuté po voľbách 2023. Vy ale neviete dodržovať dohody. Vaše áno je áno – v najhoršom prípade je to nie. Ste nedôveryhodní partneri. Váš pohľad na právny štát a demokraciu je iný ako náš pohľad. Stojíme v tomto na opačných stranách politických barikád. Odvolávanie Michala Šimečku mi v niečom pripomína zbavenie poslaneckého mandátu poslanca Františka Gauliedera v decembri 1996. Aj vtedy museli niektorí poslanci vládnej koalície tušiť, že to nie je v poriadku, ale podriadili sa príkazu svojej strany. Čo majú z tejto poslušnosti dnes a ako sa cítia pred sebou?
Dámy a páni! KDH si ctí dohody, ctí si zásady parlamentnej demokracie a je pripravené za všetkých okolností za tieto hodnoty zápasiť. Podľa toho sa poslanci KDH zachovajú aj dnes, pri odvolávaní Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR. S našimi hlasmi pri ňom samozrejme nepočítajte!