na čo sa pri kontrolách zameriava Finančná správa SR a ako predísť dorubeniu dane, radí špecialista na daňové kontroly Artur Oberhauser, partner AUDIT TAX CONSULTING.
Dôvody pre dorubenie daní v rámci daňových kontrol sú rôznorodé a často súvisia s nesprávnym alebo podvodným vykazovaním príjmov a nákladov, čím sa podnikateľské subjekty snažia znížiť svoju daňovú povinnosť. Finančná správa sa pri kontrolách zameriava najmä na identifikáciu týchto nezrovnalostí. Tu sú najčastejšie dôvody pre dorubenie daní:
Podvodné deklarovanie príjmov
- ak spoločnosti neuvádzajú všetky svoje príjmy či prijímajú fiktívne faktúry za tovary a služby, ktoré neboli dodané či poskytnuté, vystavujú sa týmto nezákonným postupom k dorubeniu dane
- medzi rizikové skupiny spoločností patria gastro prevádzky, kaviarne, predajne, kozmetické salóny, kaderníctva, estetické kliniky, masážne salóny a podobne
- hoci sa týmto spôsobom snažia o zníženie základu dane, pri daňovej kontrole môžu byť nemilo prekvapení
Neoprávnené nároky na vrátenie DPH
- každý už určite počul o karuselových podvodoch, čo sú zložité podvodné schémy, kde sa tovar „točí“ medzi firmami v rámci rôznych krajín EÚ bez toho, aby bol reálne predaný
- cieľom takéhoto „kolotoča“ je vytvoriť fiktívne obchody, na základe ktorých si firmy neoprávnene nárokujú vrátenie DPH
- niektoré firmy sa pokúšajú aj neoprávnene uplatniť oslobodenie od DPH na transakcie, ktoré však na to nemajú nárok, napríklad pri fiktívnom vývoze tovaru do zahraničia
Nesprávne vykázanie nákladov a výdavkov
- Podnikatelia občas zahrnú do firemného účtovníctva aj výdavky, ktoré v skutočnosti nesúvisia s podnikateľskou činnosťou, napríklad nákupy osobných áut, dovolenky alebo iné súkromné výdavky
- firmy zvyknú aj úmyselne „nafúknuť“ svoje náklady, napríklad pomocou fiktívnych zmlúv alebo neexistujúcich služieb
- v oboch prípadoch sa snažia znížiť svoj zdaniteľný zisk
Manipulácia s inventárom a skladovými zásobami
- Niektoré spoločnosti manipulujú so skladovými zásobami, aby vykazovali menší zisk alebo vyššie náklady
- tento problém je častý najmä v odvetviach, kde sa pracuje s fyzickými produktmi a zásobami
Účelová daňová optimalizácia
- využívanie krajín s nižšími daňovými sadzbami, teda presúvanie svojich ziskov do krajín s nižším daňovým zaťažením môže byť legálne, no v mnohých prípadoch ide o účelové konanie na obídenie domácej daňovej povinnosti
- nelegálne je aj zneužívanie legislatívnych dier, kedy firmy využívajú nejasnosti alebo medzery v zákonoch, aby sa vyhli plateniu daní
- hoci si to mnohí podnikatelia neuvedomujú, po odhalení takýchto praktík môže byť dorubená daň spolu s úrokmi a sankciami
Nesprávne vedenie účtovníctva
- v niektorých prípadoch nejde o úmyselný podvod, ale o chyby spôsobené nesprávnym vedením účtovníctva
- v prípade zneužívania rezerv a opravných položiek na znižovania základu dane sa jedná však o zámerné konanie
- nesprávne zaúčtovanie príjmov, nákladov či neodôvodnené položky v účtovnícte má za následok opäť dorub chýbajúcej dane
Karuselový podvod obrovských rozmerov otriasol Slovenskom
Prípad, ktorý otriasol slovenským biznisom v roku 2023, bol jedným z najväčších karuselových podvodov s DPH, aké finančná správa v posledných rokoch odhalila. Tento príbeh sa točí okolo siete firiem, ktoré vytvorili zložitú sieť fiktívnych transakcií, aby si neoprávnene nárokovali vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Všetko sa začalo rutinou kontrolou daňových priznaní, keď finančná správa zaznamenala nezvyčajne vysoké nároky na vrátenie DPH zo strany spoločnosti Stavba SK. Firma tvrdila, že exportovala stavebný materiál do zahraničia, čo by jej umožnilo uplatniť si nárok na vrátenie DPH v hodnote niekoľkých miliónov eur.
Kontrolóri si však všimli nezrovnalosti vo faktúrach a začali podrobnejšie skúmať transakcie. Netrvalo dlho a odhalili, že táto spoločnosť bola len jedným článkom v reťazci firiem, ktoré medzi sebou obchodovali s rovnakým tovarom, pričom tovar nikdy neopustil hranice Slovenska. Účtovne sa tovar presúval medzi ďalšími firmami, ktoré hrali rolu sprostredkovateľov, aby vytvorili zdanie legálnych obchodov.
Celý systém bol navrhnutý tak, aby sa tovar „točil“ medzi viacerými spoločnosťami, čo im umožňovalo žiadať o vrátenie DPH opakovane. Tieto fiktívne transakcie umožnili firmám vytvoriť ilúziu, že tovar bol exportovaný, čím vznikol nárok na vrátenie dane, ktorú však v skutočnosti nikdy neodviedli.
Keď sa finančnej správe podarilo prepojiť všetky tieto firmy, odhalili, že celý podvod bol riadený skupinou podnikateľov, ktorí mali svoje zázemie vo viacerých európskych krajinách. Celková hodnota podvodu presiahla 15 miliónov eur.